Systém odvetného úderu Perimetr alebo Death hand.

12. dec 2019

Predstavuje systém, ktorý je schopný vykonať masívny odvetný jadrový úder v prípade, že sú komunikačné linky a veliteľské posty Síl strategického určenia zničené alebo kompletne blokované. Na systéme sa pracovalo od objavenia sa jadrových zbraní uprostred studenej vojny s obrovskou ničivou silou (napr. Castle Bravo 15 Mt – 1954, Cár bomba 50 – 57 Mt – 1961), ktoré mohli zasiahnuť bunkre velenia a pripraviť ozbrojené sily aj celý štát o vedenie. To znamenalo značný posun v doktríne vedenia globálne vojny a USA vypracovali plán na útok, ktorý pripraví ZSSR o vedenie jedným rýchlym úderom. Popri silnom jadrovom údere sa objavila ja nová hrozba v podobe stále sa zdokonalujúceho vedenia elektronického boja, kedy hrozilo, že komunikačné linky vyradí protivník a k žiadnemu odpáleniu striel nedôjde. Aby bola stále zachovaná záruka obojstranného zničenia, pristúpili v ZSSR na vývoj automatizovaného systému, ktorý by aj v podmienkach úplného zničenia alebo výpadku velenia bol schopný prebrať kontrolu nad jadrovým arzenálom a previesť protiútok. Preto bolo treba zabezpečiť spoľahlivý záložný kanál komunikácie, ktorý by odolal obom hrozbám.
Ten mal byť zabezpečený špeciálnou veliacou raketou, ktorá by namiesto hlavice niesla silný rádiový vysielač a letela by ponad územie ZSSR, pričom by rozdávala príkazy priamo odpaľovacím stanoviskám. Uprostred roku 1974 bolo vývojom takejto rakety poverené OKB Južnoje, ktoré pre tento účel modifikovalo už vtedy osvedčenú medzikontinentálnu strelu UR-100UTTCh a tak vznikol riadiac raketový komplex 15P011. Na vývoji rádiostanice sa podieľal Leningradský polytechnický inštitút. Riadenie bolo plne autonómne pomocou kvantového optického gyrometra a gyrokompasu. Vďake nemu vedela strela automaticky vypočítať trajektóriu potrebnú pre aktiváciu a odpálenie ostatných rakiet.

Raketa 15A11 komplexu 15P011
S testami sa začalo v roku 1979, kedy bola riadiace hlavica vyvedená na trajektóriu s apogeom 4000 km a doletom 4500 km. V roku 1984 takáto riadiace strela, odpálená zo základne Polotsk, aktivovala a odpálila raketu R-36M zo sila v Bajkonure a úspešne jej predala koordináty cieľa v testovacom polygone Kura na Kamčatke. Testovala sa aj funkčnosť systému za podmienok jadrovej vojny v Charkovskom fyzikálnom inštitúte, v Arzamese a na strelnice Novaja Zemlja. Riadiaca hlavica aj systém navádzania sa ukázali ako funkčné aj pri vysokých leveloch radiácie. Od januára 1985 bol systém zaradený do služby a odvtedy prešiel niekoľkými modernizáciami a sú naň napájané nové strely, ktoré sú zaraďované do výzbroje.

Štart rakety RT-2PM Topol
Stanoviská systému Perimetr sa podobajú obyčajným raketovým silám a môžu byť umiestnené priamo na raketových základniach, alebo sa nachádzajú na osobitných miestach, aby sa predišlo ich samotnému zničeniu. Systém tvorí množstvo statických a mobilných senzorov, ktoré po spustení do bojovej pohotovosti monitorujú celé územie RF a zaznamenávajú stupeň radiácie, seizmickú aktivitu, výkyvy teploty a tlaku, kontrolujú vojenské frekvencie, monitorujú intenzitu rádiovej komunikácie a dáta zo systémov včasného varovania a protiraketovej obrany. Tieto všetky údaje spracováva sofistikovaný expertný systém (dalo by sa povedať druh umelej inteligencie), ktorá následne analyzuje či je korelácia medzi centrami otrasov a zdrojmi masívneho ionizujúceho a elektromagnetického žiarenia. Toto všetko sa začne diať, ak príslušný personál ministerstva obrany aktivuje systém do bojovej pohotovosti. Preto existujú štyri body, kedy systém po zapnutí na seba preberá plnú kontrolu:
  • musí byť prevedený jadrový útok na RF (tj. zozbierané dáta indikujú stav jadrového útoku)
  • následne sa preveruje dostupnosť komunikácie s generálnym štábom, ak sa nadviaže spojenie, systém sa vypne
  • ak nie je možné nadviazať spojenie, systém kontaktuje Kazbek (jadrový kufrík prezidenta)
  • ak nie je nadviazané spojenie ani s Kazbekom, je kontrola prevedená na kohokoľvek, kto sa nachádza vo veliteľských bunkroch
  • ak ani tu neprichádza odpoveď, začína systém jednať sám a vypúšťa riadiace rakety
Počas neaktivity je systém v pasívnom móde, kedy len zbežne analyzuje niektoré toky dát. V rámci dohody START-1 bol v roku 1995 vyradený veliaci raketový komplex 15P011 z prevádzky. V roku 2007 bola základňa Jurya uvedená ako testovacie stanovisko (kvôli dohodám START a new START), kde bol funkčný 76. pluk 4. raketovej divízie s 9 nerozmiestnenými RT-2PM Topol. Podľa blogu russianforces.org sa jedná práve o nové riadiace rakety komplexu 15P175 Sirena modernizovaného systému Perimetr-RC (údajne zavádzaného do služby už v roku 1990). V roku 2009 a 2011 (prvýkrát bola vtedy priznaná existencia systému Perimetr z ruských zdrojov) bolo deklarované, že systém Perimetr stále existuje a je v službe. Funkčnosť a efektívnosť tejto koncepcie ako takej je otázna, no psychologický dopad určite nemalý.
Spolupraca by /Molot
Zdroje:

Archív

Share This