Súboj o hyperzvuk – Kinžal a Avangard

9. dec 2019

Od tlačovej konferencie na salóne MAKS-2017 bolo naznačené, že vývoj hyperzvukových aparátov v RF sa uberá dvoma smermi – vývoj aerobalistickej a vzdušno-kozmickej strely. V rámci toho sa simuluje let samotnej strely, alebo celého roju striel. Následne 1. marca 2018 boli počas prejavu V. V. Putina pred Federálnym zhromaždením odhalené, v rámci “balíka” inovácií strategických síl, aj dve hyperzvukové zariadenia zodpovedajúce charakteristikám spomenutých vetiev rozvoja.
Zavedením takýchto striel / aparátov do výzbroje sa tak zavŕšilo úsilie vo vývoji vzdušno-kozmických aparátov trvajúce 60 rokov, ktoré malo svoje počiatky v 50. rokoch 20. storočia v ZSSR. Medzi prvé štúdie patril PKA Pavla Cybina z roku 1957, VKA-23 (M-48) a M-19 Vladimira Mjasiščeva z rokov 1958 – 1960, projekty aerobalistických hlavíc Vladimira Čelomeja z rokov 1960 – 1964, projekt Spiral vyvíjaný v kancelárii Arťoma Mikojana v rozmedzí rokov 1964 – 1978 a na sklonku 80. rokov projekty Ajax, Neva (1980 – 1988) a Tu-2000 (1986-1991), program hyperzvukových klzákov Albatros a mnohé iné (len vymenovať všetky programy, ktoré boli rozpracované proti Raeganovej SDI “Hviezdne vojny” zaberie niekoľko strán). Všetky tieto projekty tvorili kontinuálnu líniu vývoja technológií, na ktorých bolo možné postaviť nasledujúce dva zbraňové komplexy.
Kinžal (Ch-47M2)
   Zo všetkých predstavených strategických programov vyzerá byť práve Kinžal najbližšie k operatívnej spôsobilosti a zavedeniu do výzbroje. Ide pravdepodobne o modifikáciu balistickej strely 9M723 komplexu Iskander odpaľovanú zo vzduchu a taktiež boli zužitkované skúsenosti z verzie MiGu-31I (Išim) pre odpaľovanie rakiet s malým nákladom na orbitu. Po odpálení letí strela väčšinu času vo výške nad 20 km deklarovanou rýchlosťou 10 Mach čo je asi 12 000 km/h, počas všetkých fáz letu vykonáva manévre, ktoré sťažujú možnosť jej zachytenia a v terminálnej fáze by mala padať kolmo dole na cieľ. Väčšina systémov PVO má problém, takto letiaci cieľ zostreliť. Dosah systému podľa predbežných správ činí 2000 km.
Umiestnenie komplexu na MiG-31BM zvyšuje účinnosť použitia strely, pretože bude takmer určite štartovať celý roj týchto lietadiel, čo sťažuje nepriateľskej PVO určenie, ktorý z nich nesie Kinžal, a ktorý nie. Predpokladá sa, že ciele útoku Kinžalu budú kľúčové veliteľské a radarové postavenie PRO/PVO protivníka, čím sa otvoria diery v jeho obrane, cez ktoré bude môcť byť zasadený úder lacnejšími zbraňami a samozrejme námorné ciele. Kruhová odchýlka strely Ch-47M2 sa predpokladá v rozmedzí 10-20m (zrejme odvodené od 9M723).
Strela bola naposledy odskúšaná 11. marca tohto roku na MiGu-31 patricemu do zostavy Južného vojenského okruhu, kde už bol zaradený do služby od 1. decembra 2017.

Porovnanie Ch-47M2 a 9M723
Avangard
   Je zjavne výsledkom projektu 4202 alebo tiež označovaného ako Ju-71/74. Podľa neoverených správ mal tento systém zatiaľ dva úspešné testy a s jeho zaradením do služby možno rátať v najbližších rokoch (podľa MO RF už v priebehu roku 2019). Je vynášaný do blízkeho kozmu modifikovanou balistickou raketou UR-100NUTTCh Strela ako bolo možné vidieť na videu. Taktiež sa spomínajú možnosti vynášať aparát pomocou ťažšej rakety RS-28 Sarmat (možno v zostave troch na jeden nosič), či mobilných komplexov Topol-M a Jars, či ponorkovej ICBM Bulava-M.

UR-100N UTTCh
Následne sa oddelí a kĺzavým letom vstupuje do atmosféry pričom zrýchľuje až na rýchlosť 20 Mach (32 000 km/h vo veľkých výškach). Je dosť možné, že boli pri konštrukcii aparátu využité poznatky z programu raketoplánu Buran hlavne pri konštrukcii tepelného štítu a chladenia. Klzák disponuje vlastným pohonom a možnosťou manévrovania aj pri rozpálení povrchu na 1600-2000° C, čo patrilo medzi hlavné problémy pri tomto type výzbroje. Nie je úplne jasné, či sám Avangard nesie nejakú výzbroj alebo nie, no oddeľovať nejaké strely od klzáka v hyperzvukových rýchlostiach je technicky mimoriadne náročné a preto sa skôr javí varianta o vlastnej bojovej hlavici ako pravdepodobnejšia.
Veľmi pravdepodobným sa javí použitie aparátu na ciele protivníka najvyššej priority (ako aj sám názov napovedá Avangard – Predvoj), čím vyradí velenie, radary, centrá PRO a umožní útok “jednoduchšími” zbraňami podobne ako Kinžal. Preto sa ráta s možnosťou umiestniť naň jadrové hlavice megatonovej triedy, ktoré vyradia aj ťažko opevnené posty.
Text voľne nadväzuje na
V spolupráci by /MOLOT
Zdroje:

Archív

Share This