Súboj o hyperzvuk časť 3 – komplex 3K-22 Zirkon / Zirkon-S

9. dec 2019

     Zirkon je raketový systém s hyperzvukovou (protilodnou) raketou operatívneho určenia. Termín hyperzvukový sa používa na zariadenia letiace rýchlejšie ako 5 Mach, čo je v prepočte zhruba 6200 km/h. V súčasnosti nemajú moderné armády vo výzbroji systémy, ktoré by mohli takto rýchlo letiaci projektil zostreliť. Predpokladá sa, že práve S-500 bude prvým systémom schopným zachytávať ciele letiace 5 – 6 Mach (v inom článku sa uvádza, že už S-400 dokáže zostreliť ciel pri rýchlosti 10 Mach). Z toho dôvodu nepotrebuje mať hyperzvuková strela žiadne zložité elektronické protiopatrenia či komplexnú trajektóriu letu (ktorá ho zároveň predlžuje a zvyšuje možnosť zostrelenia). Preto sa problematikou vývoja systémov dosahujúcich rýchlosti väčšie ako 5 Mach zaoberá dnes hneď niekoľko krajín: USA, Čína a Rusko s Indiou. V seriály Kozmické zbrane som spomínal, že pokusy o zostrojenie hyperzvukových klzákov prebiehali už v 50. a 60. rokoch minulého storočia a dnes tieto trendy opäť ožili a na klzáku sa pracuje v každej zo spomenutých krajín. Popri tom sa rozpracovali aj koncepcie hyperzvukových striel, kam spadá aj komplex Zirkon.
Problémom pri dosiahnutí hyperzvukových rýchlostí v nízkych vrstvách atmosféry je trenie a vznikajúce teplo, kedy môže dôjsť k deformáciám a roztaveniu častí aparátu. Už pri rýchlosti 3 Mach dochádza k enormnému ohrevu niektorých častí a preto nie je možné takéto rýchlosti dosiahnuť v nízkych letových hladinách (neexistuje stroj, ktorý by dosiahol uvedenú rýchlosť na úrovni hladiny mora), ale len vo veľkých výškach napr. okolo 20 000 m. V malých výškach by sa teploty šplhali na tisíc a viac Kelvinov (K). Pričom už pri 370 K vrie letecké palivo, pri 400 K klesá pevnosť duralu, pri 800 K strácajú kľúčové vlastnosti titanové zliatiny a nad 900 K sa taví horčík a hliník a oceľ odolná vysokým teplotám stráca svoje vlastnosti. Počas celej polovičky minulého storočia sa hľadali spôsoby ako tieto obmedzenia prekonávať – napr. zliatinami berýlia, ablatívnymi materiálmi, uhlíkovými vláknami apod.

Predstava novej strely Zirkon
   Na systéme Zirkon sa začalo pracovať niekedy okolo rokou 2011 a prvé správy v médiách sa objavili v tom istom roku. Vývoju sa venuje NPO Mašinostrojenie, kde vznikla špeciálna skupina odborníkov, ktorý komplex rozpracovali . Do roku 2012 sa predpokladalo , že ide o pokračovanie systému “Bolid”, ktorý bol taktiež vyvíjaný v tomto podniku. Vstup do sériovej produkcie je predpokladaný na rok 2018. Na konci roku 2015 / začiatkom roka 2016 boli spustené prvé pozemné skúšky na kozmodróme Plešeck, ktoré mali ukázať spôsobilosť systému na prijatie do služby. V týchto testoch raketa prešla a na jar roku 2017 by sa mali uskutočniť prvé skúšky s odpálením strely z vody.
Raketa obdržala GRAU index 3M22 a systém označenie 3K-22. Predpokladá sa, že raketa sčasti vychádza z protilietadlových námorných rakiet (napr. 48N6Е2 systému S-300FM Fort), ktoré dosahujú vo svojej finálnej fáze letu rýchlosti okolo Mach 6 a ich (striel PVO vo všeobecnosti) použitie na námorné ciele zas nie je tak vzdialené od praxe. Hmotnosť strely sa pohybuje okolo 5 ton a na pohon využíva nadzvukový náporový motor (tzv. scramjet). Podľa predbežných dát bude dosah strely okolo 400 – 450 km (niekde sa uvádza aj 1000 km) a rýchlosť by mala prevyšovať 5 Mach, opäť sa niekde uvádza presnejší údaj 6,2 Mach alebo pesimistickejší odhad 4,5 Mach. Môžeme to porovnať so staršími systémami Oniks, ktorý dosahuje rýchlosť 2.6 Mach a Kalibr, ktorý väčšinu trajektórie preletí rýchlosťou 0.9 Mach a v záverečnej fáze zrýchli na 2.9 Mach. Strela bude väčšinu času letieť vo výške 30 000 m čo je jej hlavnou nevýhodou, pretože nepriateľ ju už niekoľko sekúnd po jej štarte zachytí a môže pripravovať protiopatrenia. Druhým problémom sa javí slabá bojová hlavica, ktorej hmotnosť asi neprekročí 200 kg. Dôvodom je ušetrenie hmotnosti, z ktorej veľkú časť uberá palivo potrebné na dosiahnutie rýchlostných charakteristík. Samozrejme treba počítať aj so samotnou kinetickou energiou nárazu, ktorá nie je vôbec zanedbateľná pri tak vysokej rýchlosti.
Nasadenie komplexu sa predpokladá na ponorky triedy Jaseň-M a jadrové ponorky projektu Chasky. Taktiež bude možné využívať rakety na hladinových plavidlách. Do výzbroje by už mal strely Zirkon dostať jadrový krížnik Admirál Nachimov, ktorý podstupuje modernizáciu. Jej koniec je naplánovaný na rok 2018, kedy vystrieda v službe svoje dvojča – krížnik Pjotr Veliky, ktorý taktiež podstúpi modernizáciu a bude prezbrojený na rovnaký raketový systém. Do služby sa má vrátiť v roku 2022. Umožní to kontajnerový vertikálny odpaľovací systém 3S14 Agat, z ktorého bude možné odpaľovať strely Oniks, Kalibr a nové strely Zirkon. Systém bude zavedený aj v letectve a plánuje sa jeho rozmiestnenie na raketových nosičoch Tu-160M2 a neskôr aj na PAK-DA.

Kontajner systému 3S14 Agat s raketami rodiny Kalibr
Spolupráca by /Molot
Zdroje:

Archív

Share This