Súboj o hyperzvuk časť 2- Projekt 4202 – Ju-70/71/74

9. dec 2019

     Už na začiatku roku 1990 prebehol pravdepodobne prvý test zariadenia Ju-70/102E, avšak aparát sa neoddelil od nosnej rakety (nie je jasné, či to bol zámer) a test dopadol neúspechom. Predpokladá sa, že ide o pokračovanie projektu hyperzvukových bojových blokov “Albatros”, ktorý prebiehal v polovičke 80. rokov 20. st. a na začiatku 90. rokov vystupuje asi už pod označením Ju-70. Vtedy sa program rozbehol (vychádzajúc zo starších prác zo 60. rokov, ktoré som spomínal v seriály Kozmické zbrane) na pozadí predstavenia Strategickej obrannej iniciatívy USA známej ako “Hviezdne vojny” a malo ísť o asymetrickú odpoveď, ktorá by PRO urobila zastaralou.
Dnes sme opäť svedkami rozmiestňovania prvkov PRO USA blízko hraníc RF a aktívnych prácach na program Okamžitého globálneho úderu, čo nepochybne prispelo k obnove a presmerovaniu zdrojov na pokračovanie vo vývoji hyperzvukových striel (ktorý zrejme prebiehal aj v 90. rokoch ale len veľmi vlažným tempom. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že po rozpade ZSSR sa museli hľadať noví subdodávatelia, keďže niektoré časti rozpracovávali závody, ktoré ostali mimo hraníc RF. Dnes je projekt vyrobený z komponentov z čiste domácej produkcie pod vedením NPO Mašinostrojenie.

Umelecká predstava ako môže hyperzvukový klzák vyzerať
   Od roku 1990 do roku 2011 sú známe len štyri testovacie štarty rakety UR-100NUTTCh (dva v roku 1990, jeden v roku 2001 a potom v roku 2004) počas ktorých mal byť na palube aj aparát Ju-70, avšak všetky sú označované ako neúspešné. Od roku 2011 sa objavuje zmienka o “Projekte 4202” a o novom aparáte Ju-71. Ten samotný je schopný niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu, komponenty rádio-elektornického boja, prípadne vytvoriť falošný cieľ. Hyperzvukový aparát začína pracovať vo výške 100 km, kedy sa oddelí od nosného stupňa, ktorý predstavuje balistická raketa (predpokladá sa, že v budúcnosti pôjde o RS-28 Sarmat a namiesto bojovej hlavice je jeden až tri Ju-71). Následne dosiahne rýchlosť 5 – 7 km/s a pohybuje sa v oblasti vrchných vrstiev atmosféry kĺzavým akcelerovaným letom, čo zabezpečuje nadzvukový náporový motor. Let v takejto hladine sa pohybuje na spodnom okraji účinnosti exoatmosferických protirakiet, ktoré ničia bojové hlavice. (SM-3 alebo GBI majú účinnosť zhruba nad 100 km). V oblasti dohadov ostáva ako by obstál pred systémom THAAD. Pri vstupe do hustých vrstiev atmosféry vykonáva komplexné manévre, ktoré sťažujú zachytenie nepriateľskou PRO.

Profil letu amerického zariadenia HTV-2, ktorý je veľmi podobný trajektórii letu Ju-71
   Manévrovanie je okrem prehrievania jedným z veľkých problémov pri hyperzvukových rýchlostiach, pričom pri prudkých zmenách priamočiarej trajektórie môže dôjsť k preťaženiu niektorých častí a aparát sa veľmi rýchlo rozpadne. Dá sa predpokladať, že vzhľadom sa nelíši veľmi od klasickcýh bojových blokov hlavíc, akurát dokáže meniť svoj profil pomocou zmien plochy povrchu, čím dosahuje spomenuté manévrovanie, čo sa považuje za najväčšiu inováciu a zároveň asi aj za príčinu neúspechu posledných štartov.
Testy Ju-71 sa uskutočnili v roku 2011 (ešte z Bajkonuru), 2013, 2014 (možno) a 2015 – všetky už na polygóne Dombarovskij. Všetky sú označované za neúspešné (podľa niektorých západných zdrojov bol test z februára 2015 úspešný). Ako úrýchľovací stupeň bola použitá už spomínaná staršia balistická raketa UR-100NUTTCh, alebo skôr jej derivát raketa Strela s rozšírenou nákladnou časťou (označovaná A35-71). Maximálna rýchlosť pri testoch bola údajne 11000 km/h čo je približne 10 Mach. Nie je známe či došlo k rozpadu aparátu, alebo len nedosiahol potrebnú rýchlosť, či prípadne došlo k zlyhaniu niektorého z interných systémov.

Raketa Strela, derivát nosnej rakety UR-100NUTTCh
   V októbri 2016 sa uskutočnil ďalší test aparátu označeného Ju-74, pri ktorom mal dosiahnuť údajne rýchlosť až 15 Mach. Test sa tentokrát považuje za úspešný. Aparát štartoval opäť z polygónu Dombarovskij a dopadol na testovacie zariadenie Kura na Kamčatke. Inde sa uvádza, že štartoval pod označením ”Objekt 4202” zo základne Kapustin Jar a na vynesenie bola použitá raketa R-36 Vojevoda. Samozrejme môže sa jednať o dve rôzne zariadenia, čo teraz nemožno úplne vylúčiť, no parametre ich testovacieho letu sa v zdrojoch často zamieňajú, preto to skôr vyzerá, že ide o to isté zariadenie. R-36 Vojevoda sa môže spomínať aj preto, že rakety UR-100NUTTCh s Ju-71 štartujú z upraveného sila pre R-36 Vojevoda, kvôli zväčšenej nákladnej časti.
Niektoré odhady hovoria, že medzi rokmi 2020 – 2025 môže byť na základni v Dombarovskom rozmiestnených 24 aparátov založených na Ju-71, čo bude samozrejme záležať aj od napredovania programu Sarmat, ktorý sa javí ako plánovaný hlavný nosič “Projektu 4202”. Taktiež sa predpokladá, že Ju-71/74 by mohol byť zaradený do arzenálu pripravovaného bombardéru PAK DA. Tak sa rodia zjavne kvalitatívne nové preteky v zbrojení, kedy sa súčasné systémy PRO môžu stať neschopnými odraziť masívny úder hyperzvukových projektilov, ktoré môžu zasiahnuť infraštruktúru a strategické objekty protivníka. PRO dokáže spoľahlivo fungovať, ak je trajektória hlavice dostatočne predikovateľná a je možné vypočítať bod zostrelu. V tomto prípade sa pri vysokej rýchlosti a rýchlych manévroch jej účinnosť rapídne znižuje. Preto je zjavné, že ten kto prvý dosiahne technický prielom v tejto oblasti, získa značnú strategickú výhodu.
Článok volne nadväzuje na predchádzajúci článok o strele Zirkon:
Spolupráca by /Molot
Zdroje:

Archív

Share This