Sme svedkami ticho prebiehajúcej hybridnej vojny, ktorej účelom je zachovanie súčasného davo-elitárskeho systému za každú cenu. Jednou z foriem, ako ovládnuť záujmové územie, je ovládnuť mysle ľudí, žijúcich na záujmovom území.

Ak to niekto chce dokázať ovládnuť, musí konať pomaly, postupne (spôsobom pomalého varenia žaby, tzv. spôsobom Owetonového okna alebo jednoducho „salámovou metódou“) ale systematicky.

Jednou z veľkých prekážok dosiahnuť takýto cieľ, je vysoké IQ e EQ národa, ktorý je schopný rozoznať hroziace nebezpečenstvo a preto, ak nám na sebe samých naozaj záleží, nezostáva nám veľa času pochopiť, čo sa okolo nás a s nami ako národom v súčasnosti deje.

Národ, ktorý to nepochopí, sa stane bábkou v službách globalistov a zástupnou armádou na vlastné náklady pri vlastnej likvidácii.

V rámci cyklu, ako zabrániť stavu, ktorý by sa mohol nastať u nás, na Slovensku si dovoľujeme uverejniť cyklus článkov Petra Šveca, okrem iného člena Nitrianskej deklarácie, na výčet jeho vzdelania a aktivít by nestačila asi jedna strana, tak dúfam že sa neurazí a nebudem ju ďalej rozpisovať, možná nabudúce. J

Je to určené najmä pre tých, ktorí tieto články nezachytili v iných nezávislých médiách.

 

Prečo a ako spojiť sily na ochranu pred protištátnym liberalizmom?

Výhra politického amaterizmu v troch pseudo-voľbách s voličskou účasťou hlboko pod kvórum na platnosť referenda liberálnymi extrémistami, má už teraz devastačný efekt nielen na prosperitu nášho štátu.

Ich explicitne vyjadreným protištátnym nenávistníctvom voči vlastnej štátnosti a voči štátotvornému národu nás Slovákov, je ohrozená najvyššia hodnota každého štátotvorného národa – samotná štátnosť s jej atribútmi. Nástup agresívneho ultraľavicového liberalizmu urážkami veľmocí s obrovským potenciálom spotreby má aj ekonomické dôsledky. Naše kúpele, naše originálne aj investične vyvolané a prípadne obnovené tradičné produkty, naša krásna príroda – ak by to všetko zaujalo len malé promile rýchlym tempom rastúcej čínskej či ruskej strednej triedy, tak o budúcnosť a udržateľnosť slovenskej ekonomiky sa nemusíme báť ani pre prípad recesie v priemysle. Zatiaľ čo Nemci sa diplomaticky bratajú s menovanými veľmocami, naša cudzími korupčnými peniazmi dosadená obyvateľka prezidentského paláca svojou nekonečnou politickou, diplomatickou aj ľudskou neosvietenosťou presadzuje EU-rópskejšie pseudo-hodnoty ako celá EÚ.

Ibaže, môj príslovečný opatrný optimizmus vidí svetielko na konci tunela totality a liberálneho teroru, do ktorého náš štát zaťahujú títo amatérski protagonisti „progresívneho“ nenávistníctva, rétoricky zabaleného do vatičky slušnosti. Totiž po nástupe samo-priznaného narkomana s charizmou handry na umývanie riadu (požičané–NigelFarage) na čelo domovskej strany gazdinky z Pezinka sa možno nám, normálnej drvivej voličskej väčšine, stalo dobre. Oni sa zhoväďujú sami. Každým vystúpením predsedu.

Menšina nám navolila už v 4 voľbách (vrátane primátorských v BA) absolútne a najväčšie zlo – agresívny, tzv. „progresívny“ liberalizmus.

Vláda menšiny nad väčšinou má politologický názov pochádzajúci z gréčtiny. Čuduj sa svete volá sa „oligarchia“. Za peniaze ekonomickej oligarchie nám oligarchické sily v pozadí dosadzujú vládu oligarchie. Totálne nekompetentne amatérskej. Istý slovenský europoslanec českého pôvodu podľa vlastného vyjadrenia nezastupuje Slovákov, ale inú národnostnú menšinu, ktorá mala doteraz vysoko  nadštandardné zastúpenie. Tento politický amatér to robí z jasnej nenávisti k Slovákom.

Ani gazdinka z Pezinka nezastupuje potreby drvivo-väčšinového štátotvorného etnického národa Slovákov, ani politického národa Slovákov, ktorého dôchodcovská časť žije z pár stoviek mesačne. Pre túto evidentne klobásovú právničku (paralela s klobásovými inžiniermi, ktorými sa hemží časť štátnej správy) sú najdôležitejšie nadpráva 3-percentnej menšiny s pobláznenými génmi. Na tento účel si trúfa vyzývať nazmenu Ústavy.

Nesporne má pravdu – ústavu treba zmeniť.

Tak, aby sa do najvyšších štátnických funkcií nemohol dostať, a teda aby nemohol ani kandidovať, totálny politický amatér, ktorý nikdy nezískal ani najmenšie politické skúsenosti, ktorý má dokonca veľmi podozrivé vzdelanie, nehovoriac o skutočnej praxi.

Tak, aby menšina nemohla ovládať drvivú väčšinu.

Tak, aby sa poctivosť vyplácala a nepoctivosť, vrátane nebezpečných sexuálnych vyoseností akými je pedofília, boli odsudzované a po odhalení nebezpečného konania trestané.

Tak, aby spoločenské a ekonomické privilégiá mala rodina. Aby tieto  neboli udeľované na základe osobných intímnych sexuálnych preferencií. O to viac, ak potrebujeme na šoférovanie vodičák, na pilotovanie draho získanú a tvrdo udržiavanú licenciu, na prijatie do advokátskeho stavu dlhoročnú koncipientskú prax, pre lekárov atestácie, pre šéfkuchárov skúšky a prax v pomocných činnostiach. Len na prezidenta alebo premiéra stačí verbálne deklarovaná slušnosť a vybľakovanie o potrebe zmeny, dokonca drogová minulosť.

Plakať nestačí. Zmena je naozaj potrebná. Môže prísť v nasledujúcich parlamentných voľbách. Teraz je rad na normálnej väčšine, aby zastavila sériu zdanlivo prehratých vojen.

Kolosálne ultraľavicové liberálne zlo vyhralo so súčasným vládnucim a nepochybne obrovským zlom tri bitky. Ale ešte nevyhralo vojnu. Do tejto vojny totiž ešte ani len nevstúpila normálnosť a tradicionalizmus.Tietosa prejavujú tým, že reprezentujú akýsi „Yin a Yan“.Princíp vyváženosti dobrých a horších stránok prirodzenej ľudskosti. Aj keby sa normálnosť a tradicionalizmus vo voľbách z vôle zatiaľ doma sediacej a na režim nadávajúcej časti normálnej tradicionalistickej väčšiny presadili, asi budú musieť spolu-vládnuť s niektorými prvkami súčasného vládnuceho zla, alebo s časťou terajšieho opozičného tiež obrovského zla. A nebolo by na tom nič nenormálne, pokiaľ zabránia kolosálnemu zlu presadiť absurdnosti. Pokiaľ zabránia vidinou moci posadnutým zakomplexovaným sociopatom, amatérom a narkomanom vládnuť.

Už v minulosti som si dovolil označiť všetky trendy protištátnosti za nacizmus. Práve nacizmus v rôznych formách vnucoval protektoráty a obmedzoval štátnosť malých národov. Na tento fakt som neprišiel momentálnym osvietením rozumu. Už v roku 1980 ako vtedy 19-ročný letecký kadet, som sa v jedinej sekunde po hlboko pohŕdavom a urážlivom komentári istého pražského spolužiaka na adresu Slovákov a slovenčiny, stal nenapraviteľným absolútnym slovenským vlastencom. A odvtedy som každému trúfalcovi, ktorý ma za moje vlastenecké postoje označil za nacionalistu, odpovedal jednoduchou vetou: „Ak ma nacista nazve nacionalistom, tak je to pre mňa česť“. Preslávil som sa ňou aj od novembra 1989 do získania slovenskej samostatnosti na konci roka 1992.

Na otázku „čo robiť“ nebudem hovoriť „neviem“, v mojom povolaní na taký postoj nie som cvičený. Budem oznamovať moju odpoveď a dúfať, že sa dostane čo najväčšiemu počtu mojich krajanov.

Tak tých, ktorí majú tak, ako ja národnosť drvivo-väčšinového štátotvorného národa Slovákov.

Ako aj tých, ktorí sa bez ohľadu na etnickú príslušnosť cítia politickými Slovákmi a záleží im na osude našej jedinej vlasti.

Tých mužov a žien, ktorí sú tak ako ja drvivo-väčšinovo heterosexuálni, ktorí majú rodiny, ktorí považujú manželstvo za privilegovaný zväzok muža a ženy. Ktorí považujú materstvo za najčestnejšie životné poslanie každej ženy a otcovstvo za najčestnejšie poslanie každého muža. Ktorí rozumejú téze „pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“ a nečakajú na všemocný štát.

Ktorí sa starajú o seba, vážia si a zveľaďujú svoje majetky, prispievajú do prosperity spoločnosti, myslia na svoju budúcnosť.

Ktorí nechcú byť vazalmi, ani sluhami. Ktorí chápu, že práve preto musia mať tradičné hodnoty privilegované postavenie.

Na vlasteneckej scéne vzniká zdanlivý chaos. Strana „Harabinovci“ už nečaká na výsledok voľby predsedu NS. Ohlásený návrat Mečiara nemusí byť prijateľný pre každého. Časť mikro-straničiek programovo odmietajúcich NATO a EÚ, prípadne trochu neuvážene glorifikujúcich režim Slovenskej republiky 1939-1945, namiesto faktu samotnej štátnosti, možno prijme ponuku ĽSNS a vstúpi na ich kandidátku.

Stále je tu priestor na vznik nového vlasteneckého subjektu, ktorý dokáže nájsť a presadiť neoligarchické mechanizmy financovania, ktorý dokáže osloviť programom minimálneho spoločného menovateľa na základe hodnôt tradicionalizmu, ktorý dokáže ponúknuť vyváženú a férovú tvorbu kandidátky.

Ktorej kandidátka bude mať generačnú aj skúsenostnú vyváženosť a teda bude môcť zahŕňať aj takých, ktorí v minulosti možno pochybili, pretože niečo robili a teda aj vládli. Prípadne ktorých masmediálna manipulácia takto vykresľovala pred verejnosťou. Ktorý dokáže splniť podmienky požadovaného členstva. Ten, kto poskytne požadované kvórum členstva bude musieť mať nejaké zvýhodnenie. Určite sa nájde jedna z množstva straničiek, ktorej vlastenecké a strategicky mysliace vedenie pochopí, že v záujme Slovenska bude musieť obetovať aj svoj názov aj svoje súčasné funkcie. Pre najvyšší cieľ – pre zachovanie štátnosti a ochranu pred najhorším zo všetkých ziel – pred oligarchickým, korupčnými cudzími peniazmi presadzovaným „progresívno-spolu-zaľuďovým“ liberalizmom. Táto strana bude možno musieť vo vhodnom čase umožniť pre spoločný cieľ výhodný vstup na kandidátku iným vzniknutým vlasteneckým subjektom, ktorým potrvá dlhšie zisťovanie spoločenskej objednávky na vznik voliteľného politického subjektu zastupujúceho normálnosť a tradicionalizmus. Alebo im bude trvať dlhšie dávne poučenie našich slovenských predkov – starých Slovenov (dobre čítate s „e“), že rozdelenie znamená prepad hlasov a prehru, kým spojenie troch prútov znamená silu.

Komplexný návrh existuje.

Týmto oznamujem moje videnie reality a možností radikálnej zmeny zdanlivého trendu vo forme návratu drvivo-väčšinovej normálnosti, teda návratu demokracie. Ide o návrat podstaty demokracie, ktorá je reprezentáciou väčšiny, rešpektovaním práv nás, väčšinovo normálnych.

Obraciam sa aj na tých, ktorí sa dokážu poučiť aspoň z vlastných chýb, keď naleteli na marketingové korupčné volebné podvody. Ktorí radšej nešli voliť, ako by mali voliť menšie zlo. Sám som po dlhé roky volil menšie zlo. Ako jeden z tých, ktorí aktívne prispeli v procese získania najčestnejšieho cieľa každého národa v zápase o jeho prežitie – získania suverenity, som roky volil tých, ktorí sa v prelomovom čase pri hlasovaní zľakli toho cieľa. A nehanbím sa za to. Slovensko vybudujeme a zmeníme len spoločne. Účasťou všetkých, ktorí si svoju dnešnú štátnosť a naše tradičné hodnoty vážia. Ochranou pred kolosálnym agresívnym liberálnym zlom oligarchických skupín, ktorí za cudzie judášske korupčné groše presadzujú cudzie hodnoty, v konečnom dôsledku likvidujúce našu štátnosť a prežitie nášho národa.

Spolu s ďalšími zakladateľmi štátnosti máme pripravené konkrétne mechanizmy na umožnenie voľby zoskupených síl tradicionalizmu a normálnosti, ktorú si zatiaľ na účely mediálnej prezentácie nazveme „Veľká vlastenecká volebná dohoda“. Čitateľ, ktorý nemá koho voliť zo súčasných strán a ktorý má obavu o to, či bude mať koho voliť, sa bude môcť v ďalšom článku zorientovať v zámeroch, mechanizmoch a realitách perspektív udržania a posilnenia štátnosti a tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti, zároveň so zabezpečením dôstojného života pre poctivú drvivú väčšinu voličov a budúcich generácií. Vo voľbách si budeme vyberať medzi tým, či chceme tradicionalistický nacionalizmus, alebo dovolíme nástup protištátneho kozmopolitného liberálneho nacizmu.

Peter Švec

Pin It on Pinterest

Share This