Nedávny podpis zmluvy o “užšej spolupráci” začína odkrývať doposiaľ „stealth“ čiže utajované  aktivity medzi Nemeckými a Francúzskimi jelitami.

Ministerka obrany oboch krajín Florence Parlyová a Ursula von der Leyenová  ( asi mužov na post ministra obrany neboli schopní nájsť )  podpísali zmluvu týkajúcej sa vývoja nového bojového lietadla .

Zrejme sa už zámerne zabudlo na vývoj nadzvukového lietadla Eurofighter, ktorý bol vyvíjaný viac ako 21 rokov, a prvé sériové kusy boli zavedené do výzbroje armád, podieľajúcich sa na vývoji na prelome rokov 2003-2004 a posledné kusy boli dodané spriateleným Sunnitom v rokoch 2016-2017.

Pomerne dlhý čas vývoja bol zapríčinený komplikovanou štruktúrou vývoja a výroby, na ktorej sa sa podieľali štyria partneri – Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia.  Na začiatkoch vývoja sa podieľalo aj Francúzsko ale pre nezhody v zadaní technických parametrov sa rozhodlo úsť vlastnou cestou, vývojom stíhačky Rafale.

Zaujímavosťou je koncepcia oboch typov lietadiel, s umiestnením výškového pred hlavné krídlo, tzv. koncepcoa „Cannard“.

Typhoon MOD 45151100.jpgRafale - RIAT 2009 (3751416421).jpg

Eurofighter Typhoon                                                                Dassault Rafale

Predpoklad, že ak sa na vývoji podieľa viac partnerov, bude vývojo rýchlejší, v tomto prípade neplatilo. Francúzsko zaviedlo Rafale do výzbroje o tri roky skôr, ako boli dodané prvé kusy Eurofigteru. S predlžovaním doby vývoja menilo lietadlo svoj názov, najpr to bol Future European Fighter Aircraft (FEFA), potom iba European Fighter Aircraft (EFA), neskôr Eurofigter 2000, potom zmizlo z názvu číslo 2000 a finálne pribudlo slovo v preklade Tajfún – Eurofighter Typhoon.

Aj výroba bola rozdelená podľa dohôd partnerov, ľavé krídlo sa vyrábalo v Taliansku, pravé krídlo v Španielsku, predná a zadná časť trupu vo Veľkej Británii a centrálna časť v Nemecku.  Finálna montáž prebiehala vo Veľkej Británii, vo fabrike BAE Systems v Blackpoole.

To, či má vplyv na možnosť ďalšieho vývoja Eurofigteru odchod Veľkej Británie z EU, môžeme iba hádať.

Eurofigter môžeme považovať za stíhačku 4. generácie, v prípade modernizácie za generáciu 4+ a preto nie je celkom pochopiteľné, prečo začínať vývoj úplne nového lietadla a nemodernizovať existujúce, keďže sa ukazuje, že významná výhoda neviditeľnosti, teda koncepcie „Stealth“ nie je až tak významná, vzhľadom na pokroky vo vývoji technológií v rámci rádioelektronického boja a aerodynamicky je Eurofighter stále vyhovujúci.

V každom prípade je tu dobrá príležitosť zaťažiť daňových poplatníkov ďalšími nákladmi na vývoj lietadla, ktoré bude možné viesť v utajenom režime. Ale podobnosť s utajovaním nákupu bojových lietadiel F-16 Block 70/72 pre Slovenské vzdušné sily  je čiste náhodná.

Sme zvedaví, čo na to Francúzske „Žlté vesty“ keďže krajina je vo veľmi zlej ekonomickej kodícii, Alebo Makron skúša taktiku udržania sa pri moci tzv. Porošenkovým efektom ? Len nám v tomto prípade chýba krajina, voči ktorej by Francúzsko chcelo viesť vojenské aktivity. Ak zakonšpirujeme, tak to môžu byť v budúcnosti potenciálne aj neposlušné krajiny EU…

Ale nejaké plus by sme na tomto projekte oproti Slovensku videli, ani Nemci, ani Francúzi nebudú musieť vyhádzať všetko pozemné vybavenie včítane obslužnej techniky, pozemných zdrojov a náradia v sústave SI teda metrickej, za vybavenie v nemetrickej sústave, Whitworth. Toto pre Slovenské vzdušné sily zrejme nebude platiť, Aj vidlicové kľúče budú musieť byť v sústave noriem “inch” čiže palcovej.

Ak nemajú ešte vymyslený názov novej stíhačky, tak by sme aj nejaký doporučili, napríklad Merkron alebo Mermak UltraFighter.

 

 

Pin It on Pinterest

Share This