Stíhacie resp. viacúčelové bojové lietadlá, väčšinou nadzvukové ale môžu byť aj v kombinácii s podzvukovými bojovými strojmi predstavujú spolu s raketovým vojskom integrovanú protivzdušnú obranu štátu (PVO) a pretože v prípade napadnutia sú prvé údery útoku vedené zo vzduchu. Krajina, ktorá takýto druh vojska nemá, stáva sa ľahkou korisťou. Ak niekto uvažuje o zrušení vzdušných síl zo systému obrany krajiny, tak buď vedome alebo z ľahkovážnosti prudko zhoršuje možnosť obrany.

To, či zachovať vojenské letectvo, je nesporné, avšak je to potrebné uskutočniť efektívne, s primeranými finančnými nákladmi a vysokou bojovou hodnotou a pokiaľ je to možné tak aj s kontinuitou na historickú skúsenosť s doterajšou typovou skladbou lietadiel, ktorá prudko znižuje náklady na výcvik a prevádzku.

Či sa to dá ? Určite áno, ale musela by na to byť „politická vôľa“, ako radi hovoria naši zástupcovia ľudu.

Aké sme mali možnosti ?

  • Doteraz zaradené vo  výzbroji vraj zastarané lietadlá MiG 29, ktoré je možné ešte nejakú dobu požívať predĺžením životnosti,
  • Modernizácia existujúcich MiGov 29 na vyššiu verziu
  • prenájom lietadiel v menšom počte ako Česká republika,
  • kúpou starších použitých a repasovaných lietadiel za výhodnú cenu, takto to vyriešilo napríklad  Chorvátsko
  • alebo vhodne vybraného typu nového lietadla s dojednaním všetkých detailov výcvikového systému, pozemného vybavenia, maximalizácie pozemnej údržby na domácej pôde s výhodnými cenami náhradných dielov a maximalizácie zapojenia domácich firiem napríklad aj pri výstavbe výcvikového systému.

Dlhodobo niekto (nie je jasné vlastne kto z exekutívy) negocioval za Slovensko podmienky a pripravoval nákup bojového lietadla zo švédskej produkcie Saab – JAS Gripen, a zrazu došlo k bleskovému rozhodnutiu vlády  nakúpiť 14 kusov F16 verzie Block 70/72 za 1,6 miliardy USD. Čo je v prepočte na jeden kus F-16 s neznámym príslušenstvom 114 miliónov USD !!

Kongres USA schválil sumu predaja leteckej techniky na 3 miliady USA. Zrejme to nie je náhoda, je teda možné predpokladať, že Slovenskí nákupcovia zrejme „zabudli“ niečo k lietadlám zazmluvniť a ako to už býva napríklad pri výstavbe diaľnic, pomocou vhodných doplnkov ku zmluve bude možné sumu navyšovať, čo pri nákupe za 3 miliardy USD vyjde na jedno lietado úctyhodných 214 miliónov USD. 

K cene takéhoto typu sa dostaneme trocha neskôr, avšak položme si základnú otázku  : Qui Bono – komu to prospeje ?

Zatiaľ sa črtajú iba samé negatíva :

  • Málo kusov na serióznu obranu štátu, nemáme v zálohe žiaden ďalší zakonzervovaný typ lietadla
  • Nákup za extrémne vysokú cenu, ktorá pre typ F16 nemá vo svete obdoby
  • nevhodne vybraný typ a modifikácia
  • Bez jasného systému výberu a vyškolenia pilotov a technikov, na území Slovenska.
  • Bez zainteresovania konkrétnych domácich špičkových odborníkov v obore vojenského letectva

Už dlhodobo sa pošuškávalo, že máme „zastarané stíhačky“ ktoré nám dosluhujú a

Ak by nešlo o obrovskú kúpnu cenu, boli by napríklad slová poslanca Hrnka úsmevné, avšak cez slzy.. Nazvať lietadlá JAS Gripen oproti F-16 hračkami hovorí o jeho absolútnej nekompetentnosti. Keďže pána Hrnka nemožno považovať za amatéra, tak ako to v skutočnosti s touto akvizíciou zrejme je ?

Pán Hrnko a jeho kolegovia zo strany a koalície nemôžu povedať pravdu, preto je potrebné si niečo vymyslieť. Je zaujímavé, aké primitívne báchorky stačia pre bežného slovenského občana, (či ovčana?), ktorý po dvoch zamestnaniach, aby zaplatil hypotéku, splatil úver na nábytok, upachtený, unavený, sadá v neskorý večer k televízoru, aby si vypláchol hlavu napríklad farmou pre bohatých a chudobných, Hornou & dolnou, a vôbec už nemá čas sa zaoberať nejakými spoločenskými udalosťami.

A ak sú „primerané marže“ za zrealizovaný obchod vo výške ako pri kolesovej technike, čo je 20%, tak marža by mohla byť vo výške 320 miliónov USD. Ak sa kontrakt nebude navyšovať. A podľa skúsenosti vieme, že prakticky žiadna kontrahovaná cena podobných nákupov nikdy neklesla, vo väčšine prípadov sa navyšovala.

Veľmi mi to pripomína teóriu, že štát je zlý vlastník, a preto je potrebné jeho podniky sprivatizovať, aby lepšie fungovali. V skutočnosti je to o jeho manažmente, ktorý buď pracuje v prospech zvereného podniku alebo proti nemu. Ak napríklad chce nejaká vládnúca politická garnitúra sprivatizovať štátom vlastnený podnik, nechajú tento podnik viesť politickým nominantom podľa jasných pravidiel, dostať podnik do červených čísel, zvaliť vinu na štát ako zlého vlastníka, a „zachrániť“ ho predajom oligarchickej štruktúre.

 

Nekrológ ku nákupu vrtulníkov pre OS SR :

V tomto prípade mi nedá si spomenúť na „kvalifikovaný“ nákup vrtuľníkov pre Slovenské vrtuľníkové letectvo, ako Úspech slovenskej politickej garnitúry efektívne nakupovať a rozpredávať – nákup repasovaných vrtuľníkov BlackHawk – bez seriózného zodpovedajúceho vybavenia,

Zaujímavé by bolo vedieť, kam sa podeli ostatné vrtuľníky Mi17 a Mi24.. a ak sa predali, tak za akú cenu ?

Skúsme teda charakterizovať nákup vrtulníkov Blackawk :

  • Kúpili sa vrtulníky Blackhawk trikrát drahšie,
  • bez adekvátneho palubného a pozemného vybavenia,
  • s nižšou nosnosťou ako pôvodné Mi17,
  • s nižšou odolnosťou v extrémnych podmienkach, pričom napríklad v Iraku alebo v Avganistane používajú Americké jednotky v ťažkých podmienkach radšej Mi17 odkúpené od bývalých spojencov ZSSR, pretože Blackhawky tam vykazujú prílišnú poruchovosť.
  • so stratou možnosti využívať slovenské firmy s bohatou skúsenosťou prevádzky a údržby vrtulníkov Mi-17.

Namiesto toho si zrejme „príde na svoje“ Spoločnosť Aero Vodochody, ktorá sa špecializuje okrem iného na výrobu komponentov a opravy vrtulníkov a hádajte, kto ju vlastní : No predsa Penta ! Je tovýznamná príležitosť naplniť výrobný program a bude vyrábať kabíny pre Blackhawky.  Možno,  pokiaľ to americký dodávateľ nesľúbil aj iným odberateľom.

Americké Ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom DSCA predložilo Kongresu potrebné dokumenty v stredu 18. februára 2015. Tieto dokumenty obsahovali detailné informácie tohto kontroverzného nákupu. Nákup sa týkal nielen deviatich strojov UH-60M Black Hawk, ale aj následujúceho vybavenia:

  • 20 motorov T700-GE-701D s maximálnym udržateľným výkonom 1,700 koní a maximálnym jednorazovým výkonom 1,994 koní. 18 motorov bude dodaných v rámci objednaných strojov a 2 motory budú dodané ako náhradné,
  • 20 navigačných jednotiek EGPS/INS (Embedded Global Positioning Systems/Inertial Navigation Systems),
  • 2 systémy plánovania leteckých misií (Aviation Mission Planning System),
  • 1 pozemná jednotka dodávania elektrickej energie (Aviation Ground Power Unit),
  • 11 identifikačných transpondérov AN/APX-123 IFF (Identification Friend or Foe),
  • 20 VHF/DSC rádiostaníc AN/ARC-231, •11 jednotiek ARN-147 VOR/ILS (VHF Omni Ranging/Instrument Landing System),
  • 11 taktických vzdušných navigačných systémov AN/ARN-153,
  • 11 rádiostaníc AN/ARC-201D SINCGARS.

 

Odhadovaná suma kontraktu je 450 miliónov amerických dolárov, čo pri súčasnom kurze USD voči EUR predstavuje sumu približne 398,3 milióna Eur.

Zaujímavé je detailnejšie preštudovanie tejto tabuľky, ktoré okrem dodávky leteckých motorov, pretože majú oveľa kratšiu životnosť ako drak vrtuľníka, sú ostatné položky základným vybavením vrtulníka, a vlastne by nemali byť vôbec vymenované ako niečo navyše alebo mimoriadne, pretože bez tohto základného vybavenia by sa tieto vrtulníky nemohli vôbec prevádzkovať za sťažených poveternostných podmienok, bez rádiostaníc a bez identifikačných transpondérov by nesmelo do vzduchu ani malé športové lietadlo za pekného počasia. Pozemný zdroj elektrickej energie GPU bol kedysi bežný ku každému vrtulníku, pretože stojí zlomok ceny vrtulníka. Ale takto pekne rozpísané to vyzerá „profi“, dodávka s bohatou výbavou, skrátka už to nie je hračka, akoby jeden poslanec povedal…

Pri porovnaní tohto nákupu vrtuľníkov UH-60M Black Hawk s nákupmi rovnakých strojov pre Mexiko, Brazíliu vychádza nákup týchto strojov značne drahší.

Opäť sa teda ukazuje, že vyhlásenia poskytnuté v nedávnej minulosti boli značne prehnané a nepresné. A to sa týka najmä úloh, ktoré by mali tieto stroje plniť.

Citujem z českého webu:

Nabízený prodej zlepší slovenskou kapacitu čelit regionálním hrozbám a posílí obranu země, stejnějako podpoří protiteroristické operace. Prodej těchto vrtulníků UH-60 vylepší slovenskou schopnost kontrolovat hranice, rychle provádět zásahy, účelnou kapacitu palebné podpory v poli pro pozemní a vzdušné jednotky v protiteroristických operacích, dále ostrahu hranice a humanitární operace.

Čiže súčasné vrtulníky Mi-17 to nedokážu ?

Na základe tohto vyjadrenia nevidím ani jednu navrhovanú úlohu pre nakupované stroje, ktorá by sa viazala na vojenské využitie. Pre porovnanie, Tabuľka organizácie a vybavenia (Table of Organization & Equipment, TO&E) pre rotu vrtuľníkového letectva vybaveného strojmi UH-60 z roku 1995 určuje úlohy následovne: 

  • letecká preprava roty ľahkej pechoty alebo letecká preprava zosadnutej roty mechanizovanej pechoty;
  • letecká doprava kľúčových zásob, vybavenia a materiálu bojovým jednotkám;
  • letecká preprava zranených vojakov, ak nie sú k dispozícii určené alebo dedikované prostriedky;
  • letecké pokladanie mínových polí. S

Slovenskí negociátori a nákupcovia z koalície sú skutoční „majstri“ v nakupovaní vojenskej techniky a rozpredaji štátneho majetku.

A ako rozmýšľali naši Českí bratia ?

Česká republika před několika lety dostala z Ruska nové střední vrtulníky Mi-171š. Česká strana si ruské vrtulníky rozhodla ponechat a modernizovat je.Česká armáda mimo jiné plánuje nákup 18 nových vrtulníků, má jít však o lehčí víceúčelové stroje hmotnostně a výkonnostně spadající pod střední vrtulníky kategorie Mi-17 nebo UH-60 Black Hawk. 

Znamená to okrem iného nepoužívať vrtulníky s vyšou výkonnosťou a drahšou letovou hodinou na úlohy, na ktoré stačía vrtulníky s nižším výkonom, lacnejšou letovou hodinou a väčšinou sú tieto vrtulníky obratnejšie. Pri rovnakých prevádzkových nákladoch sa zabezpečí aj vyššia rozlietanosť posádok, splní sa viac letových úloh.

Takže späť k nákupu stíhačiek :

Kde sú protesty slušných Slovákov ? Médií ? Opozičných strán ?   Nikto neprotestuje, ani opozícia, ktorá obvykle rozpitváva každý podozrivý nákup pod patronátom koalície.

Pred samotným nákupom vládna koalícia zahrala „tanečky“, že minister obrany podpísal drafty zmlúv aby to pred občanmi nevyzeralo tak okato ale o niekoľko dní ide všetko podľa plánu, nákup podporila dokonca aj strana štyroch ne-obyčajných ľudí na čele s pánom Matovičom.

 

Vznik prekrývajúcich káuz počas tohto roka v rýchlom slede prekryli tento potenciálny obchod so stíhačkami, a našej verchuške prešiel najväčší nákup v histórii Slovenska za peniaze daňových poplatníkov. Je vôbec nejaká možnosť toto rabovanie štátneho rozpočtu nejako zastaviť ? 

Na jar v roku 2018 sme zachytili informáciu, že Slovenská republika predala dlhopisy s úrokom 2,2% p.a., so splatnosťou 40 rokov v objeme 2 miliardy EUR. Nepripadá Vám táto suma nápadne podobná odhadovanej finálnej cene i s možným navýšením ?

Teraz niečo k skutočnej hodnote vojenského stíhacieho letectva.

Kvalita bojovej pripravenosti vojenského letectva splniť úlohy obrany štátu je daná okrem technickej vybavenosti aj vycvičenosťou pilotov a technikov.

Každodenný pracovný program vojenského pilota sa skladá z teoretickej prípravy, výuky a nácvikov na špecializovaných učebniach, precvičovaní úloh na kvalitných simulátoroch a samotnom lietaní. To znamená, že pilot na základni má k dispozícii všetky tieto spomínané prostriedky. A nemusí cestovať napríklad na simulátor do zahraničia, ktorého efektivita využitia sa úplne stráca. Donedávna to takto bolo aj na leteckej základni na Sliači, kde v rámci výcviku pilotov pre Migy 29 bola k dispozícii multimediálna učebňa a kvalitný letcký simulátor.

Je to úplne inak, ako v prípade výcviku pilotov pre dopravné lietanie, kde je pilot povinný v rámci udržania kvalifikácie navštíviť niektoré z certifikovaných výcvikových stredísk v Európe kde absolvuje predpísaný typ letov na simulátore so zameraním na núdzové postupy z a letu a na simulátor príde znova až po niekoľkých mesiacoch podľa schváleného systému výcviku pre dopravné civilné letectvo.

Výcvik a udržanie kvalifikácie bojového pilota je oveľa rozmanitejší, a preto sa simulátor má využívať prakticky tak, ako samotné lietadlo.

Vie niekto dnes za velenie letectva zodpovedne povedať, aká je koncepcia výcviku nového bojového pilota pre slovenské letectvo ? Alebo vieme iba nakupovať ?

Bývalé Československo, neskôr Slovensko ako nástupca mohlo čerpať z bohatej histórie výcviku pilotov a pozemného personálu pre vojenské letectvo – VVLŠ SNP, ktorá bola neskôr premenovaná na leteckú akadémiu v Košiciach. Napriek záujmu napr. aj z Českej republiky spoločne využívať Leteckú akadémiu ako stredisko kvalitného výcviku a vzdelania budúcich pokolení nastupujúcej generácie vojenského letectva, a nemôžem nespomenúť, že väčšina vysokoškolsky vzdelaných pilotov Maďarského letectva tiež absolvovala VVLŠ SNP, napriek záujmu krajín tretieho sveta dať si kvalitne vyškoliť svojich vojenských pilotov na Slovensku, vďaka „úspešnému“ pôsobeniu Slovenského estabilishmentu škola stratila väčšinu vysoko kvalifikovaných učiteľov, zmenila sa na fakultu priradenú k technickej univerzite Košice a fakticky sa zmenila na výuku hlavne pozemného personálu pre potreby najmä civilného sektora.

Položme si snáď tu najdôležitejšiu otázku – Na aký účel majú slúžiť Slovenské stíhačky ?

 

Prvá možnosť Na obranu Slovenského vzdušného priestoru – a v takom prípade by špecifikácia pre nákup alebo predĺženie vojenskej techniky mala vychádzať z vojenskej doktríny a koncepcie obrany – to znamená okrem iného aj :

  • využiteľná technika vo výzbroji armády,
  • vyškolenie pozemného personálu,
  • taktické cvičenia zamerané na obranu hraníc pri vzdušnom napadnutí Slovenska,
  • nácviky rozptýlenia techniky na núdzových plochách,
  • vzlety a pristátia z diaľnic, prípadne zo spevnených trávnatých plôch,
  • perfektná koordinácia s raketovým vojskom PVO.

Určite nebude potrebné nacvičovať napríklad tankovanie za letu.

Druhá možnosť – zástupná bojová jednotka určená pre potreby NATO alebo priamo USA – v takom prípade sú potrebné najmä nácviky :

  • tankovania za letu,
  • manévre pod velením USA a NATO v blízkosti Ruských hraníc,
  • koordinácia bojových letov s lietadlami USA a NATO,
  • nácvik vrhania Nukleárnych bômb alebo nácviky náletov na pozemné ciele či už raketami Vzduch-Zem alebo bombardovaním,
  • prenos datových informácií medzi stíhačmi samotnými, lietadlom včasnej výstrahy AWACS a útočiacimi dronmi.

Nemôžem sa ubrániť aj takejto možnosti vysvetliť si nákup lietadiel F-16 :

Ak chce mať Veľmoc zástupnú armádu pri svojich plánoch nechať za seba bojovať niekoho iného, mala by mu za to dobre zaplatiť. Napríklad do Ukrajiny prúdili miliardy dolárov na zmenu režimu a vyzbrojenie armády aj západnými zbraňami, aby sa Ukrajina stala nepriateľom Ruska.

Ale nájdu sa aj také krajiny, ktoré zo seba sú schopné urobiť zástupnú armádu za svoje finančné prostriedky, presnejšie za prostriedky daňových poplatníkov.

Z takéhoto partnera musí mať Veľmoc veľkú radosť, pretože za takúto zástupnú armádu nemusí platiť, naopak, štát – vlastník zástupnej armády za to ešte veľmoci zaplatí. A typ bojového lietadla F-16 – je na tento účel najvhodnejší.

A ako je možné na takéto bezbrehé rabovanie štátneho rozpočtu presvedčiť estabilishment ? Medzi najefektívnejšie metódy presviedčania patrí korupcia a vydieranie.   Alebo obidve metódy naraz.   Spolu sú najefektívnejšie.

Ministerstvo Obrany má v rámci organizačnej štruktúry začlenený aj Úrad pre nákup a výzbroj. Býval vždy najkontroverznejšou organizačnou zložkou ministerstva. V súčasnosti je možné s trochou nadsádzky konštatovať, že z ministerstva obrany sa stal hlavne úrad pre nákup a výzbroj .

Kedysi sa naše ministerstvo volalo Ministerstvo Národnej Obrany (MNO). Dnes sa volá Ministerstvo Obrany (MO). Teda obrany koho ?? A vôbec Obrany ?

Zrejme by sme sa mali vrátiť k už zastaralému výrazu pre takéto ministerstvo – Ministerstvo vojny.

Niekoľko čísel na záver:

  • Slováci podpísali kontrakt na nákup 14 lietadiel F-16 block 72 za viac ako 1,6 mld €. Cena za jeden kus F-16 s neznámym príslušenstvom bude viac ako 114 miliónov USD !
  • Poliaci podpísali kontrakt na nákup 52 lietadiel F-16 block 52 v roku 2003 za cca, 3 mld € so začiatkom dodávok v roku 2006. Kontrakt zahrňoval, náhradné motory, kompletnú raketovú a bombardovaciu výzbroj včítane výcviku pilotov. Cena za jeden kus novej F16 Block 52s príslušenstvom servisom a výcvikom je 57 mil. € .
  • Chorváti schválili v Marci roku 2018 nákup repasovaných 12tich kusov F-16 za 420 mil € Block 30. Kontrakt je veľmi podobný slovenskému, avšak získali jednoznačne dva simulátory pre umiestnenie priamo na Chorvátske základne. Cena za jeden kus repasovanej F16 Block 30 s príslušenstvom servisom a výcvikom je 35 mil. €

Suma rozpočítaná na každého občana to vychádza na 400 EUR včítane najstarších dôchodcov a kojencov, v prípade prepočtu na zárobkovo činného občana na dvojnásobok. A to nerátame dodatky k zmluve, ktoré môžu navýšiť výdaje na štvornásobok.

 

Čo Vy na to ? Pán Matovič, remišová, Danko, Hrnko, Gajdoš, Fico, Pelegríni, Sulík, Galko, Nikolsonová,  Beblavý ??

A čo na to odbornosťou uznávaný minister financií, pán Kažimír ?  Čo sa nám to pokazilo ?

 

Casus Belli Slobodný vysielač.

 

 

 

 

Pin It on Pinterest

Share This