Napísal Pepe Escobar pre Russia Today : preklad Pepe WarsOnline.
Možno ste nikdy nepočuli o Lemo. V globálnom hľadisku je Lemo (Dohoda Logistics Exchange Memorandum ) je celkom veľká vec, ktorá bola
podpísaná na konci augusta 2016 indickým ministrom obrany Mohan Parrikar a vládcom z Pentagonu Ash Carterom.
Ako Carter hovoril štyri mesiace pred jej podpísaním, Lemo dovolí nasadenie US vojska v Indii za zvláštnych okolností.
V podstate, Dílí umožní Washingtonu natankovať a udržať kontingent a vybavenie na indických základniach – ale len v prípade vojny.
Teoreticky ale, India neponúkla USA žiadnu stálu vojenskú základňu.
Vzhľadom na rekordy Pentagonu v agresii, môže sa to samozrejme zmeniť v okamihu.
Niet divu, že boli indickí nacionalisti pobúrení – a trvajú na tom, že India nemá z tohoto Gambitu žiadny strategický zisk, najmä keď sú
národ, ktorý je veľmi hrdý, že je jeden zo zakladateľov Hnutia nezúčastnených krajín (NAM).
Toto zavďačenie sa Pentagonu sa stalo len niekoľko mesiacov po tom, čo premiér Narendra Modi dostal po 10 rokoch americké vízum a na
zasadnutí Kongresu v žiari slávy, deklaroval, že India a USA sú prirodzenými spojencami “a vyzval na užšie partnerstvo.
Modi išiel v reči bez akýchkoľvek ďalších tabu, dokonca s odkazom na Gándhího vplyv na nenásilnú občiansku neposlušnost a stratégiu
reverenda Martina Luthera Kinga a vynieslo mu to búrlivé ovácie v Capitol Hill.
“Bližšie” partnerstvo zahŕňa vojenské a jadrové otázky. Ako Modi pripomenul v Kongresse priemyselno-vojenský komplex USA, predával
do Indie zbrane “takmer z nuly na 10 miliárd $ za menej ako desať rokov.”
Potom je tu dohoda o americko-Indickej nukleárnej spolupráci, ktorá otvorí okno pre americké korporácie na stavbu a dodávky
jadrových reaktorov do Indie. A nakoniec Washington je prinútený zdieľať “nejaký” – operatívny koncept a “nejakú”-vojenskú techniku
s Dillí.
Geopoliticky sa to všetko scvrkáva na to, čo sa stalo nedávno vo filipínskom mori, ako USA, Japonsko a India cvičili protiponorkový
boj a manévre protivzdušnej obrany; čo je praktický dôkaz attaku do Ázie”, rovnako ako preladenie Ázie na námorno-bezpečnostnú
“objednávku” kde sa pôsobí proti komu inému ako Číne.
Modiho geopolitická joga
Napriek tomu veci nie sú z indického hľadiska, čierne alebo biele . Nie je žiadnym tajomstvom, že kľúčové odvetvia indickej diaspóry
v Spojených štátoch sú úplne integrované do washingtonského konsenzu a do obvyklých podozrivých mechanizmov hegemónie, ako je Council
on Foreign Relations a Rand Corporation. Ale Modiho hra je oveľa zložitejšia.
Modiho Prioritou je upevniť Indiu ako juhoázijskú veľmoc. Takže si nemôže dovoliť znepriateliť Washington. naopak;
S USA na palube prichádza v Indii jeho obrovská a náročná príprava stratégie ( “hlavne národná iniciatíva navrhnutá s cieľom uľahčiť
investície, podporiť inovácie; posilniť rozvoj a zručností a chrániť duševné vlastníctvo ;.
A samozrejme vybudovať výrobnú infraštruktúru najlepšie vo svojej triede “)
Prirodzene, US korporácie sú ťažký priaznivec TPP a tešia sa na lukratívne vyhliadky. Tento hon je podobný tomu, čo urobila Čína pred
desiatkami rokov, a teraz to robia s dôrazom na “ochranu duševného vlastníctva”, aby prilákali s TPP posadnutý dav.
Ďalším geopolitickým cieľom Modiho je dôrazne prezentovať Indiu tak že Pakistan nie je pre Washington ideálny a spoľahlivý partner pre ich
racionálne využitie v južnej Ázii.
Toto jednanie je riskantné, pretože má Pentagon viacnásobné sklony vojny na Zemi ako to bolo v AfPak / kde je de facto operácia Trvalá
sloboda navždy.
AfPak (alebo Af-Pak ) je neologizmus použitý v rámci amerických zahraničnopolitických kruhov Afganistan a Pakistan ako
jediné bojisko .
Neologizmus odráža politický prístup zavedený Obamovej administratívy, ktorý považoval oblasť Afganistanu a Pakistanu.
A potom je tu opäť vojenský uhol: India diverzifikuje svojich dodávateľov zbraní – väčšinou kupuje z Ruska a z USA toho nieje moc,
a snažia sa udržať starostlivú rovnováhu.
Táto rovnováha medzi USA a BRICS je sama o sebe najťažší oriešok.
Zoznámte sa s INSTC
Na budúcom summite BRICS v Goa budú niektoré z týchto geopolitických komplikovaností pokojne diskutované za zatvorenými dverami.
BRICS môže byť momentálne v neporiadku, s Brazíliou na základe zmeny režimu, Rusko pod sankciami a India flirtuje s USA.
Ale BRICS je aj naďalej odhodlaný k vážnym inštitucionálnym zmenám, ako je Nová rozvojová banka (NDB), s tlačia smerom ku obchodovaniu vo
vlastných menách a o politicko hospodárske snahy o multipolárny svet.
Do hry prichádza Irán teda symbióza medzi Indiou a Iránom. Dílí počíta s Teheránom, a ich ekonomiku chcú poháňať zemným plynom, ako
aj profitovať v dlhodobom horizonte z dokonalej – perzskej – brány na stredoázijské trhy.
Kľúčový bod je samozrejme prístav Chabahan. Vrcholom je Modiho návšteva Teheránu pred štyrmi mesiacmi kde bola podpísaná zmluva o
prístav Chabahar medzi Indiou a Prístavy Global Private Limited a Arya Banader Irán.
Zmluva obsahuje okrem iného “stavbu a prevádzku dvoch terminálov po dobu 10 rokov a 5 žeriavov na manipuláciu s nákladom”.
Je toho ale oveľa viac; Rozvoj špeciálnych ekonomických zón (OHZ) ,cestných, železničných spojení z Iránu do Afganistanu a ďalej
do strednej Ázie.
India bude mať potom priamy prístup ku Afganistanu a obchádzať Pakistan. To nebude naškodu, ak bude Dillí a Kábul strategickými
partnermi.
Chabahar je len 500 km východne od ultra-strategického Hormuzského prielivu.
V blízkej budúcnosti, by sme tiež mohli vidieť konfiguráciu, v ktorej bude mať Indické námorníctvo právo užívať Chabahar, zatiaľ čo
čínske námorníctvo bude mať právo používať Gwadar, v Pakistane čo je 150 km východne od Chabaharu.
Ani dialóg v BRICS ani Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) – nedokázala udržať režim ľahkej prepravy tovaru po mori.
Iránu, ide po hre “win-win”. Nielenže bude Irán napojený na čínu jedným remeňom, One Road (OBOR); ale bude tiež spevnovať
ďalší ochranný dopravný koridor v Eurázii;
Medzinárodný severojužný dopravný koridor (INSTC) medzi Indickým oceánom a v strednej Ázii.
Kľúčoví členovia INSTC Irán, India a Rusko, hovoria, opäť o vzájomnom prelínaní BRICS a SCO.
Ako veľký krok vpred pri dlhodobom plánovaní Modiho to nevyzerá a Dílí zaujalo úlohu zjavného vazala Washingtonu.
India potrebuje certifikovanú stabilitu so všetkými kľúčovými hráčmi – od USA až po Čínu, vzhľadom k ich plánom 1,3
miliardy Indov dostať do blízkosti životnej úrovne strednej triedy Číňanov.
Čína ale má náskok. Indii to môže trvať až do roku 2050. Zatiaľ nie je v indických záujmoch, aby aktívne robili akúkoľvek amerike
podobnú politiku obkľúčovania Číny.
Skôr bude museť India cvičiť v Gándiho štýle jemné umenie nenásilnej vynútenej neutrality.
https://soundcloud.com/slobodnyvysielac/sets/warsonline
