Použitím Moslimského bratstva, americký prezident Barack Obama začal v roku 2011 likvidovať orgány Egypta,
na transformáciu politiky krajín v regióne.
Islamistické plány Washingtonu nakoniec vytvorili spoločnú islamistickú politickú víziu medzi Spojenými štátmi,
Katarom, Tureckom a moslimským bratstvom.
Samozrejme, plán Washingtonu bol rozšíriť Moslimské bratstvo, po celej krajine a skrze nich zaviesť plnú
kontrolu v oblasti, ktorá by zahŕňala Egypt, Líbyu, Sýriu a Tunisko.
Erdoganove Turecko by bolo tým schopné realizovať svoj neo-osmanský sen, ale to všetko by nebolo možné bez
veľkorysej finančnej podpory Kataru.
Ale, dominantná moc v Sýrii zostala na vláde vedenej prezidentom Bašár al-Asadom, zatiaľ čo v Egypte sa stal
prezidentom Abdel Fattah Al-Sisi .
Tento veľký plán bol myšlienka politických elít v Ankare, Dauhe a Washingtone.
Ako obvykle, Spojené kráľovstvo používa prepojenie s Moslimským bratstvom v Tunisku, prepojením
prostredníctvom rôznych pobočiek a organizácií v celom regióne.
Dnes je nesporné, že Obamova administratíva bola a stále úzko spolupracuje s politickým islamom, ktorý sa stal
nakoniec videný ako zúfalý záchranný pokus o “demokraticky zvolenú vládu” islamistického prezidenta Mohammeda
Morsiho čo dotlačilo krajinu na pokraj bankrotu. S týmto sa tiež prežitie náboženských menšín,
a najmä kresťanov v Egypte stalo veľmi neisté.
Malo by však byť poznamenané, že Obama nevymyslel žiadne nové smery zahraničnej politiky USA a jeho administratíva
jednoducho pokračovala v politike bývalej správy.
Koniec koncov, Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré zasahovali
do vnútornej situácie v Afganistane, Iraku a Líbyi vždy podporovali Moslimské bratstvo a celkovú islamizáciu
spoločnosti. USA bezpochyby podporilo vládu šaríe na začiatku 80. rokov v Sudáne, kde sa ne-moslimskí africkí
černosi stali obeťou prenasledovania.
Vplyv na Moslimské bratstvo z Obamovej administratívy v roku 2013 bolo tiež predmetom vyšetrovania organizácie
“vyšetrovací projekt terorizmu” (IPT), ktorý uvádza, v “správe z 22. decembra, uverejnenej v časopise Rose
al- Yusif v Egypte a bol preložený do angličtiny. Obsahuje zoznam šiestich úradníkov, ktorí boli v bielom
dome a majú veľmi nepriateľský postoj voči iným skupinám a islamským organizáciám po svete a sú tiež najväčší a
najvýznamnejší členovia moslimského bratstva. ”
Bolo zistené, že šesť vysokých amerických úradníkov boli radikálny stúpenci Moslimského bratstva.
V článku je uvedené meno Arif Alikhan, asistent vývoja bezpečnostnej politiky v krajine, Mohammed Elibiarya,
člen poradnej rady pre národnú bezpečnosť, Rashad Hussain, osobitný vyslanec Organizácie islamskej konferencie,
Salam Al-Marayatia, spolutvorca moslimskej rady pre verejné záležitosti (MPAC), imám Mohamed Magid, prezident
islamskej spoločnosti Severnej Ameriky (ISNA) a Eboo Patel, člen poradného zboru prezidenta Obamu pre partnerstvo
na základe náboženstva.
Takže spoločné intrigy Washingtonu a Moslimského bratstva proti Egyptu boli koordinované šiestimi členmi
organizácie, ktorí boli nasadení vládou z Washingtonu.
Neskôr IPT (vyšetrovací projekt terorizmu) uvádza, “že delegácia hľadala pomoc ku návratu k moci bývalého prezidenta
Mohammeda Morsiho a Moslimského bratstva v Egypte.
Niektorí poslanci, ministri a sudcovia z vlády Morsiho utiekli do Istanbulu v Turecku.
V Istanbule vytvorili Revolučnú radu Egypta s cieľom zvrhnúť nové egyptské vojenské orgány
“. S pomocou Turecka, sa oficiálne sídlo egyptskej revolučnej rady stalo v Ženeve vo Švajčiarsku.
IPT ukazuje, že v tejto organizácii je tiež Abdul Magid Dardery, člen Moslimského bratstva v exile a zástupca
parlamentu v exile, a Mohamed Gamal Hashmat člen rady Sharia Moslimského bratstva je takisto predstaviteľom tohoto
ilegálneho parlamentu.
Hoci je známe, že stúpenci Moslimského bratstva a ďalších islamistov sa podieľali na útokoch na koptských kresťanov
, strielanie cirkví a ich organizácií a sú stále podporovaní Obamovou administratívou.
Okrem toho, americkí predstavitelia si boli plne vedomí toho, že Moslimské bratstvo bolo tajne, ale veľmi
intenzívne spolupracujúce s rôznymi islamskými teroristickými skupinami na Sinaji a v celom Egypte.
To platí aj pre priaznivcov a členov Moslimského bratstva v Egypte, ktorí majú blízky vzťah s Hamasom, ktorý používa
palestínskych radikálov z pásma Gazy na destabilizáciu na Sinai.
Rovnaké to bolo v Líbyi, kde Moslimské bratstvo, Isil, Líbyjské islamské bojové skupiny, Ansar al-Šaría a iní
si chceli uzurpovať politický systém a zaistiť trvalé cvičisko bojovníkov na prevzatie Egypta po druhý krát.
Rovnako ako stúpenci Moslimského bratstva napadali kostoly a kresťanmi v Egypte, Isil sa dopustil masakru koptských
Egypťanov v Líbyi.
Toto celé ale nebola jediná a pôvodná myšlienka Obamu a americká administratíva tiež používala Moslimské
bratstvo a radikalizáciu moslimov na Balkáne.
Vyšetrovací Projekt terorizmu o tom, napísal obsiahlu správu prinajmenšom sto tlačových správ, článkov a správ
o systematickej viacročnej radikalizácii Kosova.
V Bosne a Hercegovine aj na Cypre, vyprodukovali tri vojny medzi miestnymi kresťanmi a moslimami v ktorých
má Ankara a Washington podobné záujmy.
IPT uvádza, že aj napriek všetkej propagande, o týchto vojnách si americká administratíva a aj Moslimské bratstvo z
Turecka, s Erdoganom uzurpovali moc aj vo svojej vlastnej krajine.
Rovnaký scenár bol použitý v severnej časti Cypru, kde Turecko ukradlo územie a usadili sa tam Turci
rovnako ako v Kosove, ktoré bolo podobne oddelené od Srbska.
Prichádzame preto k záveru, že Obamova administratíva podporuje protikresťanské Moslimské bratstvo v Egypte, a žiadne iné
iné islamské organizácie a komunity, s ktorými je spolužitie neoddeliteľnou súčasťou. Teraz je jasné, prečo sa
nič nemení a situácia sa zhoršuje.
V skutočnosti prebieha islamizácia na oboch stranách Stredozemného mora a je jadrom politiky Washingtonu.
Inými slovami, teroristické skupiny a Isil zabíjajú kresťanov, šiitov a iných “disidentov” s
takou rýchlosťou, že vytvárajú rastúcu priepasť medzi kresťanmi a moslimami všeobecne. Vyčistenie severného Cypru a
Kosova je tiež súčasťou plánov Ankary a Washingtonu .
Autentická pravda je že islam a kresťanstvo sú ohrozené barbarskými silami Takfirov, ktorý sú dnes v Sýrii
podporovaný monarchiami Perzského zálivu a NATO.
Ale na rozdiel od Ankary a Washingtonu na Balkáne, dôležitým aspektom je destabilizácia Egypta, Líbye a Sýrie a
sily zálivu a NATO sú trochu zmätené.
Okrem toho, NATO a monarchie Perzského zálivu majú pre tieto krajiny rôzne náboženské a geopolitické plány .
To je dôvod, prečo je rozdelovaná Líbya zvnútra vonkajšími silami. Pretože teraz Washington, Turecko a monarchie
Perzského zálivu podporujú dve rôzne sily v Líbyi, ktoré nemôžu vytvoriť stabilnú funkčnú krajinu.
S ich plánov proti Sýrii tiež vyšli geopolitické a náboženské divízie, pretože podpora rôznych sektárskych
islamistických teroristických skupín je založená na rôznych cieľoch.
Jediný zjednocujúci faktor Arabského polostrova a NATO je, že nemajú žiadne zábrany pri vytváraní skrachovaných
štátov, bez ohľadu na to, či je to v Afganistane, Líbyi alebo Iraku.
Vzostup generála al-Sisiho na politickej scéne v Egypte tiež ukazuje odmietnutie vzdať sa suverenity krajiny s
obvyklými hercami.
Zdá sa, že Spojené štáty a Turecko by mohli veľmi ľahko rozdeliť národy na Balkáne a na Cypre, pretože je táto časť
Európy ovládaná politickým systémom, ktorý Washingtonu a Ankare uľahčuje prácu.
Takáto politika vyžaduje, aby boli americké vojenské sily navrhnuté tak, aby nebojovali proti mechanizovanej armáde
ale len ničili infraštruktúru iných národov.
Tento “modus operandi” bol jasne viditeľný v čase bombardovania Srbska
jednotkami NATO pod vedením Washingtonu a Londýnu a podobne zničili iracké ozbrojené sily a štátne inštitúcie.
Ale americkí stratégovia dnes nevedia, ako sa vysporiadať s povstaniami, ktoré tým spôsobili.
To znamená, že politika islamizácie Balkánu Washingtonom a Tureckom, ukazuje výsledky v Kosove a na Cypre, kde sú
miestne komunity plne ghettoizované. A do konfliktov v Iraku, Líbyi, Egypte a Sýrii sú teraz zapojené aj ďalšie
regionálne sily, NATO, vrátane Turecka, a to všetko s rôznymi cieľmi.
Spojené štáty a Turecko s Katarom si mysleli, že majú monopol na moc a vplyv ale v skutočnosti im narúša spánok
silnejúce Moslimské bratstvo, ktoré je jasne viditeľné svojim odporom v Sýrii a rastúcou
centralizáciou moci egyptského prezidenta Al- sisiho.
Hoci v Spojených štátoch, Katare, Saudskej Arábii a Turecku nemajú žiadne zábrany v destabilizácii Líbye a Sýrie,
protichodné záujmy mnohých národov viedli k takzvanej “kontrarevolúcii”. Najskôr vypukla v Egypte a je videná v
boji za nezávislosť Sýrie a vzhľadom k súčasným politickým elitám oba národy vedia, že ak sa im to nepodarí ich
krajina sa dostane do pádu a poníženia.
V súčasnej dobe, by sme nemali pochybovať o genéze “islamského štátu”, keďže je známe, že bol vytvorený
a posilnil potom, čo Obama ustúpil s americkými silami z Iraku. Od samého začiatku sa Isil, Fronta an-Nusrat a rôzne
iné sektárske skupiny v Sýrii sa používajú na destabilizáciu Sýrie.
Bez ohľadu na posilňovanie týchto skupín, ktoré
nepodporujú politický islam Moslimského bratstva a sú viac naklonené wahhábistickému učeniu islamu a stredovekému
takfarismu, sýrske Moslimské bratstvo zostáva silným nástrojom administratívy Obamu, takže implementované plány pre
podobné intrigy vynájdené Katarom a Tureckom budú pokračovať.
Zatiaľ čo Saudská Arábia a ďalší aktéri z Perzského zálivu chcú destabilizovať Sýriu, ich ciele sa líšia od
cieľov v Spojených štátoch, Katare a Turecku, pretože Saudovia a ich bábky zo zálivu nechcú vidieť Moslimské
bratstvo pri moci ani v Egypte a ani v Jordánsku ,
Nedávna kríza v Líbyi ukazuje, že je cieľom Egypt, a Líbyu chcú teroristické skupiny premeniť na nástroj pre
zničenie iných regionálnych národov.
Egyptská armáda mala pádny dôvod zaútočiť na samotný základ “islamský štát” v Líbyi, najmä po brutálnej vražde
egyptských koptských kresťanov. Ale, zatiaľ čo sa Egypt narozdiel od medzinárodného spoločenstva snaží podporovať
ne-islamské frakcie v Líbyi a vykonáva útoky proti rôznym teroristickým skupinám, na druhej strane je tu zjavné
ticho z Washingtonu, Kataru a Turecka.
Takže, ak Washington presadzuje záujmy Moslimského bratstva a dištancovanie sa od kľúčových prvkov destabilizácie
Líbye budú jednoznačne pokračujúce intrigy proti Egyptu.
Nedávne oznámenie z Washingtonu, že “nebude žiadny zásah v Líbyi, a že sa jedná o záležitosť Európy” nebola
náhoda. S týmto tvrdením oni jednoducho dali zelenú pre fungovanie Moslimského bratstva, ktoré má svojich vlastných
ľudí v takzvanej “vláde v Tripolise”, pretože je jasné, že Európa nemá silu zasiahnuť v Líbyi sama o sebe.
V rovnakej dobe, v Spojených štátoch, Katare a Turecku snažia manévrovať s inými sektárskymi a ozbrojenými silami
voči Sýrii, a to napriek skutočnosti, že v prípade zvrhnutia súčasnej vlády v Damasku by sa menšiny ocitli tvárou
v tvár pokračujúcemu prenasledovaniu. Inými slovami, Ankara, Doha a Washington chcú zachvátiť Stredný východ a
severnú Afriku, rovnako ako tomu bolo na Balkáne, aby mohli utvárať región podľa svojich geopolitických ambícií.
To je hlavným dôvodom, prečo tieto tri krajiny uprednostňujú Moslimské bratstvo.
Miestny Islam rovnako ako kresťanstvo v severnom Cypre a v Kosove nemá žiadnu hodnotu pre Spojené štáty, Katar a
Turecko, pokiaľ ide o geopolitické záujmy. Pre analytikov organizácie “vyšetrovací projekt terorizmu”
Butrusa Husajna, Noriko Watanabe a Lee Jay Walkera, to znamená, že tieto tri krajiny sa snažia využiť
politický islam a ambície Moslimského bratstva v severnej Afrike a Levante.
Z tohto dôvodu,sa Egypt a Sýria snažia zachovať nezávislost na Strednom Východe.
Tiež s vedomím, ako silné vzťahy má Isil s Katarom a Tureckom, a to aj napriek tomu, že teroristi “islamského
štátu” neusilujú o politický islam, ale iba o vytvorenie tuhého kalifátu, Egypt sa oprávnene obáva, že cudzie
mocnosti budú manipulovať hordy Takfirov a ďalšie islamistické skupiny s odlišnými úrovňami “extrémizmu”, medzi
ktoré patria tie, ktoré súvisia s moslimským bratstvom, a Egypt by skĺzol do vojny obdobnej v Sýrii.
pepe. Warsonline orig: altermainstreaminfo
