TOPSHOTS A Palestinian resident of the northern West Bank village of Madama argues with an Israeli soldier after security forces came to intervene in clashes between Palestinian farmers and Israeli settlers from the Yitzhar settlement, on December 17, 2012, in the Israeli-occupied West Bank, near Nablus. AFP PHOTO/JAAFAR ASHTIYEH
Má to svoje výhody, keď sú Izraelci v obavách. Z ničoho nič a nečakane, môže palestínsky útočník bodnúť množstvo ľudí, čo má za následok chaotické scény ako Izraelčania naháňajú útočníka a rozstrieľajú ho na smrť.
V Béršebe bol zlynčovaný Eritrejčan rozhnevaným davom v zmätku ktorý nasledoval potom, čo palestínec bodol vojaka, vzal zbraň a zapojil sa do streleckého súboja.
V Jeruzaleme, židovský muž, ktorý bol duševne chorý bol zastrelený po tom, čo fyzicky konfrontoval ochranku.
Izraelcov zasiahol fenomén paniky a hnevu z bodacích útokov relatívne malého počtu ľudí.
V následku niekoľkých prvých prípadov bodnutia civilistov Palestínčanmi v Izraeli, izraelská štátna bezpečnost
reagovala umiestnením stovky ozbrojených vojakov na viacerých miestach v Jeruzaleme.
Umiestnenie vojakov vyzbrojených puškami, pomohlo vytvoriť dočasný pocit bezpečia medzi mnohými Izraelčanmi, ktorí sa inak báli opustiť svoje domovy. Izrael navyše umiestnil kontrolné body pri vchodoch do palestínskych štvrtí v okupovanom východnom Jeruzaleme a podrobili jeho obyvateľov k závažným bezpečnostným kontrolám, a snažili sa odhaliť nože.
Známe scény z okupovaného západného brehu Jordánu,
kde osamelý vojaci kontrolujú desiatky mužov a žien, ktorí trpezlivo čakajú vo svojich autách, bolo teraz
videné vo východnom Jeruzaleme, ktorý spadá pod izraelsku bezpečnostnu kontrolu a je súčasťou mesta Jeruzalem.
Izrael dokonca umiestnil múr v blízkosti štvrti Jabal al-Mukabbir, ktorá sa nachádza juho
východne od údajne nerozdeleného hlavného mesta Izraela. Ale intenzívne bezpečnostné opatrenia neukončili
útoky. Bodanie bolo znovu v Jeruzaleme minulý piatok osobou ktorá prišla z východného
Jeruzalema. Je zrejmé, že ten, kto plánuje vykonanie útoku bodnutím môže to vykonať aj keď je tam veľké
množstvo vojakov, čo znamená, že môže byť rýchlejšie neutralizovaný . Bodnutia sa stali aj v ďalších mestách v
Izraeli, kde sa teroristické útoky obvykle nekonajú.
Život v Jeruzaleme sa vrátil k dočasnému pokoju, ale bodnutia sa môžu stávať v každom okamihu. Obyvatelia
Jeruzalema teraz chodia po uliciach s obavami, pozorujú ľudí, ktorí sa zdajú podozrivý a majú strach, nevedia odkiaľ
príde další útok. Kým sa život vrátil do „normálu“ ľudía sa viac vyhýbajú kaviarnam a barom .
Izraelčania boli dočasne zbavený práv potom, čo boli prijaté dôležité bezpečnostné opatrenia vo východnom Jeruzaleme a vojaci boli umiestnený po celom meste, ale kedže nové útoky prebiehajú skoro s každým ďalším dňom po celej krajine, sú stále frustrovaní a naštvaný, aknie v depresii.
Pripomína to impoteciu bezradnosti.
Reflexívne reakcie izraelských vodcov požadujú prísnejšie opatrenia proti Palestínčanom. Politické
riešenie je v nedohľadne a premiér Netanjahu nedovolí vytvoriť palestínsky štát, sklon mnohých Izraelčanov je
presunúť sa ešte viac doprava. Vraždy izraelských civilistov v Izraeli, niekedy vykonávajú Palestínčania, ktorí
sú držiteľmi izraelských ID a žijú v danej krajine, čím vidia Izraelčania že veľa Palestínčanov
sú krvilační a snažia sa zabíjať Židov bez dôvodu, a že teda politické riešenie nie je možné.
V skutočnosti, je nesporné, že niekoľko bodnuti malo obzvlášť brutálne prvky. Izraelský premiér Netanjahu obvinil
palestínu z nenávisti ako hlavná príčina pre bodnutia, a môže mať pravdu. Moslimské náboženské osobnosti
v Jeruzaleme a Gaze vyzvali Palestínčanov, aby bodli Žida, dokonca mávali nožami vo vzduchu a demonštrovali
ich bodnutia.
To môže znamenať, že je náboženský rozmer konfliktu a násilie môže byť čiastočne motivované podnecovanim a
bigotnosťou.
Centrálne sťažnosťi niekoľkých palestínskych politických predstaviteľov boli, že sa Izrael snaží porušovať
, a dokonca poškodiť posvätné miesto Al Aqsa mešitu ktorá sa nachádza v Haram al Sharif na Chrámovej hore.
je posvätná ako pre moslimov tak pre židov, Židia ju považujú za bývale miesto, kde stával chrám , zatiaľ čo
moslimovia že je autentické posvatne miesto . Kým rabíni tradične zakazujú Židom návštevu tejto oblasti vďaka
jej posvätnosťi, rastúci počet nábožensko-sionistických Židov sa pokúsilo navštíviť miesto a modliť sa tam.
Toto bolo videné ako provokácia moslimov, ktorí sa obávali, že nacionalistický-nábožný Židia sa môžu
nakoniec snažiť strhnúť Skalný dóm a prestavať ho na toto miesto. Trvali na zakázaní židovskej
modlitby na posvätnom mieste, a porušenie židovského náboženského práva. Nacionalistický Židia tvrdili
v odpovedi, že zákaz židovskéj modlitby na hore je diskriminácia.
Izraelská polícia do značnej miery brala vpotaz extrémne upozornenie na problematiku a nasledovali politické direktívy zatknúť Židov, ktorí sa pokúsili, modliť na hore.
Oblasť je obsadená izraelskými hraničnými hliadkami, ktoré často čelia
hádzaniu kameňov od mládeže a na oplátku púšťajú slzný plyn vnútri posvätnej mešity.
Kým Židia by mali mať právo modliť sa na posvätnom mieste, je zaujímavé poznamenať, že liberálne organizácie ignorovali základné právo ľudí modlit sa, a je tiež pravda, že oblasť je predmetom vojenskej okupácie zo strany Izraela, a velmi
dlho, takže Palestínčania nemajú plné politické práva a sloboda vyznania nieje zaručená, takže budú s obavami
pozerať na židovské náboženské uctievanie na tomto mieste.
Netanjahu sa pokúsil upokojiť napätie tým, že zakazal izraelským nacionalistickým poslancom návštevu tejto
oblasti a súhlasíl s Jordánskom, ktoré má formálnu politickú úlohu nad týmto priestorom, ale inštalácia
videokamier na hore, z veľkej časti nesplnila svoj cieľ. a Intifády pokračujú.
Kým palestínske povstanie v niektorých prípadoch vzalo náboženským-nacionalistom energiu, je ťažké poprieť,
že palestínsky odpor voči vojenskej okupácii na Západnom brehu je morálne oprávnený.
Málokto by súhlasil žiť pod drsnou vojenskou okupáciou, ktorá so sebou nesie okupáciu vody, pôdy po veľmi
dlhú dobu , a Palestínčania boli predmetom vojenských attakov od roku 1967. Izraelskí vojaci robili rázne
opatrenia a do značnej miery na palestínskych demonštráciách na Západnom brehu.
Doteraz, bolo 75 Palestínčanov zabitých od
vypuknutia povstania a viac ako 1500 Palestínčanov bolo zatknutých. Zatiaľ čo niektorí Palestínčania boli
zastrelení pri pokuse bodnúť Izraelčanov, no mnoho viac bol zastrelených, keď demonštrovali a hádzali kamene
na okupačné sily.
Palestínske mestá a dedíny boli predmetom obliehania a kontrolných stanovíšť a všade-prevažujúca vojenská
okupácia Západného brehu Jordánu ukazuje žiadne známky skončenia týchto represíí.
Nové povstania alebo intifády zachytili Izrael na zvlášť nekrytom mieste. Kým izraelské sily sú zvyknuté na
demonštrácie na okupovanom Západnom brehu Jordánu a izraelskej verejnosti môže stráviť útoky osadníkov
v „divokého západu“, bodnutia civilistov vnútri Izraela je úplne iná vec. Skutočnosť, že v každom okamihu,
sa môže človek objaviť v dave a bodnúť ďalšich, drží Izraelčanov v napätí a nervozite. Ak bude aktuálny bodavý
jav naďalej pokračovať budú Izraelčania pravdepodobne požadovať aj tvrdšiu vojenskú odvetu.
Vskutku, rastúca politická hviezda pravicovej židovskej strany Home, Yinon Magal, varoval Palestínčanov z druhého Nakba ( pred katastrofou),ak budú útoky pokračovať.
Izraelské sily sa pokúsili spôsobiť kolektívne škody na Palestínčanoch a brutálne
slzným plynom splynovali súkromné budovy a domovy, zatiaľ čo nevydali varovanie pred ich akciami.
Ale môže ďalší vojenský záťah zabrániť
osamelým Palestínčanov bodať izraelcov? V krajine, kde je 20% palestínska populácia, je jasné,
že Izrael nemôže vytesniť preč všetkých Palestínčanov, aj keď by chceli.
Albert Einstein povedal, že „Neviem, s akými zbraňami sa bude bojovať tretia svetová vojna, ale 4
svetová vojna sa bude bojovať s palicami a kameňmi.“ To isté možno povedať o aktuálnej intifáde.
Zatiaľ čo druhá intifáda bola charakterizovaná bombami a streľbou, tretia je charakterizovaná bodnutiami.
Ťažký Izraelský zásah na západnom brehu Jordánu od roku 2002 spôsobil skonfiškovanie mnoho zbraní a bômb. Ale teraz sa Palestínčania uchýlili k zbrani, ktorá je primitívna a je ľahké ju získať.
Nepredvídateľnosť bodného útoku a márnosti predchádzať tomu je miesto, v čom jeho sila spočíva. Použitie bodania ako prednostnej zbrane výberu sa podarilo
vytvoriť obavy a zúfalstvo medzi mnohými Izraelčanmi, ktorí stratili pocit bezpečia.
Neznamená to však že trvajúce množstvo útokov bude nadalej vytvárať paniku. Strach je nová zbraň a
vytváraním strachu medzi Izraelčanmi, Palestínčani už vyhrali.
Po prvej Intifada z roku 1987, kyvadlo izraelského názoru sa posunulo doľava a izraelský premiér Rabin podpísal
Osu s palestínskym vodcom Arafatom v roku 1994. Po rozbití rokovaní v Camp Davide v roku 2000,
druhá intifáda vybuchla a kyvadlo izraelských názorov a postojov sa posunulo doprava a zostalo tam dodnes.
pepe.
