Aj keď od dátumu vzniku islamského štátu (IS), neubehlo moc času, stihol sa ukázať sa ako najnebezpečnejšia medzinárodná teroristická organizácia, nepozná hranice štátov, zákony ani zdravý rozum. Informácie o priaznivcoch IS v Afganistane sa začali šíriť
v roku 2014.
V tomto roku, na východe krajiny, v Kunare bolo možné sledovať činnosť takzvaného „nikabpushan“ („maskovaní muži“). Nikto si nemyslel, že sú stúpencami „islamského štátu“.
Priznávajú že sú pakistanský dôstojníci, ktorých vyškolil Taliban. Ale ukázalo sa, že bojujú
proti Talibanu: boli prípady,Kde sa „maskovaní muži“ objavili v Ghazni a
začali ozbrojený útok na mesto pod kontrolou Talibanu.
Avšak, v Kábule, to nebrali vážne. Zdá sa, že pre bezpečnostné síly a orgány, to nebolo dosť dôkazov pre uznanie existencie IS v Afganistane.
Na začiatku roku 2015 bola činnost ozbrojených skupín pod čiernou vlajkou IS stále viditeľnejšia, keď chcel
tzv. kalif IS Abubakr Baghdadi vyhľadať za nejakým dôvodom vodcu „Talibanu“.
25 januára 2015, on volal Mullahovi Omarovi „neznalý a neinteligentný bojovník, ktorý nemá potrebné vlastnosti duchovného vodcu a politika.“
V nadväznosti na to, hovorca Abubakr Baghdadiho, Abu Muhammad Al Adnan, vo video správe oznámil vytvorenie provincie Khorasan „islamského štátu“, ktorá zahŕňa Afganistan, Pakistan a časti Indie a Iránu, i štáty Strednej Ázie a západnú časť Číny.
Emir Khorasan bol menovaný Hafezom Saeedom Khanom (pakistanským Pashtunom), a námestníkom – bývalým väzňom Guantánamo Mullah Abdul Rauf Khadem Helmandom.
Zdá sa, že aktivácia IS v Afganistane, a prechod Pashtunov ku tomuto zoskupeniu na území kontrolovanom
Talibanom a najmä vyhlásenia Abubakr Bagdad Mullah Omara
vážne znepokojili vedenie „Talibanu.“ Je zrejmé, že sa obávajú, že by IS mohlo vyhnať „Taliban“ v oblasti
ideológie, ale i z geografickej oblasti Afganistanu.
16.júna 2015 vedenie „Talibanu“ menom zástupcu vodcu „Talibanu,“ poslalo Mullah Akhtar Mansoor Baghdadimu Abubakrovi list, v ktorom vyjadril znepokojenie
nad akciami IS jednotiek o chopenie sa územia v Afganistane. V liste sa Taliban snažil vysvetliť že, Taliban v Afganistane robi rovnakú prácu, ako vykonáva IS. Avšak, niektorí odborníci to vidia ako varovný
list IS. V liste nie je žiadna hrozba, naopak, Taliban sa úctivo odvolával ku
členom IS medzi Mujahideenmi a vyzvali ich ku spolupráci a posilneni jednoty mysle.
Ale čoskoro v provincii Helmand padol Mullah Abdul Rauf Khadem.
Podľa oficiálnych údajov, bol zabitý Dronom, ale existuje alternatívny názor, že je to dielo
Talibanu.
Meno „Chorásán“ má historický význam. Podľa tohoto zemepisného umiestnenia a regiónu bol známy u Arabov
v začiatkoch islamu. Arabský historik
Ahmad Balazuri píše, že keď kolóny arabskej armády vstúpili na územie východneho Iránu, prvýkrát počuli meno „Khorasan“ medzi uznávanými časťami provincií ako
Khorasan, ako Nishapur, Herat, Merva Taharistan, Balch, Mevaraunnahr a Khorezm. Postupom času sa rozšírilo
územie Khorasan Khorasani o niektoré ďalšie provincie.
Dnes je názov provincie Khorasan určený „islamským štátom“, zdá sa, že je arabského pôvodu.
Podľa svedkov, v dobách „Talibanu“
a Usámu bin Ládina v máji 1996 letel zo Sudánu do afganského mesta Jalalabad,a povedal: „Vďaka Bohu, prišiel som do
Khorasanu“. V reakcii na to vodca islamskej
strany Afganistanu Yunus Khalis ho opravil a povedal: „Vy ste prišiel do Afganistanského, Shaykh.“
Od začiatku roku 2015 začali byť akcie členov IS výraznejšie, aj keď v Kábule stále veria, že
je to lokálne a prehnané nebezpečenstvo.
V súvislosti s vytvorením provincie Khorasan, a príchodom IS do Afganistanu časť odbornej verejnosti,
je toho názoru, že projekt s názvom „Taliban“ je už zastaralý a musí opustiť javisko, Bude nahradený
inou silou s názvom „islamský štát.“ Inými slovami, zdôraznuje sa, že „islamský
štát“ je ďalší projekt a významný celosvetový hráč. Keď bola zverejnená smrť Mull Omara,
v hnutí „Taliban“ začali tendencie ku rozkolu.
Niektorý z hlavných bojovníkov „Talibanu“ ako A Mulla Omar a jeho rodina vyjadrili nespokojnosť s voľbou
Mullah Akhtara Mansoora ako vodcu hnutia. Mnohí verili, že je to časť plánu pádu hnutia
cez posilnenie nespokojnosti v radoch „Talibanu“ a vznik ďalšej teroristickej
organizácie, pravý „Taliban.“ V dôsledku porušenia kedysi monolitnej jednoty hnutia „Taliban“ a
mierového procesu, sa iný radikálnejší talibanci spoja s IS.
Zdá sa však, že novému vodcovi „Talibanu,“ Mansoorovi sa podarí do istej miery, zabránit rozkolu
v hnutí, aj keď len dočasne, a to bez pomoci pakistanskej IS.
Avšak, hrozba stále zostáva: zvlášť, Mullah Dadullah Mansoor a niektorý ďalší poľný velitelia „Talibanu“
ešte musia uznať vedúce postavenie Mullah Akhtar Mansoora.
Aj napriek aktivácii IS v Afganistane a presun ne-afganských Talibancov a extrémistických
organizácií do Afganistanu, si mnohí
myslia, že IS je cudzinec a nemôže získať oporu v tejto krajine. Odborníci upozorňujú na
prítomnosť významných ideologických rozdielov
medzi „Talibanom“ a IS, ktoré môžu zabrániť presunu Talibanu do IS.
Po prvé, Taliban a jeho nasledovníci Hanafi islamu, sú etnicky proti – väčšine Paštunov, a ich akcie
v dohľadnej dobe budú mimo územia Pakistanu
a Afganistanu, kde sa Taliban chystá obnoviť emirát. IS je odnož dzhahidistsko-
takfirického smerovania smerom ku Salafistom, a jeho účel je globálnejší – vytvorenie islamského kalifátu.
Hoci tieto dve smerovania majú veľa spoločného, pri výklade džihádu sa líšia. Napriek
tomu, nie je možné predpokladať, že tieto rozdiely alebo rozdiely sú príliš hlboké, aby nemohli spolupracovať.
„Taliban“ je organizácia blízko ideológie IS, a majú podobné hlavné ciele a metódy na ich dosiahnutie.
Počas ich vlády v Afganistane v 90. rokoch. neislamský Taliban znesvätil historické pamiatky.
Najviac rezonovalo zničenie obrích sôch Budhu Bamiyana. Taliban tiež ochraňuje zástancov globálneho džihádu,
a robili verejné popravy (napríklad na štadióne v Kábule) a robili nútené vysťahovanie,
vypaľovanie domov obyvateľov regiónov v Afganistane,ktorý viedli proti Talibanu ozbrojený odpor.
Taktiku „spálenej zeme“ robil Taliban, vrátane severu Kábulu. Dnes je ich taktika, navrhnutá tak,
aby si upevnili moc pomocou strachu a násilia, podobne ako IS.
Nie je náhodou že niektorí odborníci nazvali afganský Taliban a IS, „dve strany tej istej mince.“
S ohľadom na predpoklady nasáčkovania sa IS do Afganistanu, je potrebné poznamenať, že môže byť ideológia IS cudzia
väčšine Afgancov, ale nehovoríme o
arabskom IS ale o afganskom, v ktorom sú mnohí z radov Talibanu a z ďalších afganských sil. Okrem toho,
ak hovoríme o arabskom-Salafizme, Arabi mali a majú úzke väzby s afganskými mudžáhidmi a neskôr s Talibanom.
Podľa bývalého šéfa pakistanskej IS, Hamida Gula v rozhovore pre „Antalya“ o On Abubakr Baghdadim uviedol
že terajší „Veliteľ moslimov“, bol v 80. rokoch vyškolený v
táboroch Mujahideenov v Afganistane. Bývalý pakistanský šéf spravodajcov tvrdil, že ho osobne videl v tábore
mudžahedínov v Afganistane v roku 1988.
Podľa niektorých zdrojov, Usáma bin Ládin, Zarkáví, a ďalši s Bagdadim udržiavali priateľské vzťahy s
vedúcimi predstaviteľmi Mujahideenov, a úzko s nimi spolupracovali.
Podľa afganských médií Abubakr Baghdadi v rámci schémy „Talibanu“, zrazu stál na čele
bezpečnosťi v provincii Herát. Potom, v oblasti
Islam Qala v prípravnom kempe bolo zistené, že trénoval viac než 2 tisíc bojovníkov. Je známe, že za vlády
Talibanu „“ v Afganistane boli vytvorené ďalšíe tábory, kde sa školili tisíce medzinárodných teroristov
a drvivá väčšina z nich boli Arabi. Vodca „Talibanu“ v žiadnom prípade nesúhlasil,
aby Spojené štáty uvádzali za vodcu „Al-Kájdy Usámu bin Ládina“, a požiadali ho, aby opustil Afganistan.
Mullah Abdulrauf Khadem, ktorý bol vymenovaný za zástupcu Khorasanu, mal úzke väzby s Arabmi
a s režimom „Talibanu“: a pod jeho velením bojovali stovky arabských radikálov.
Sú dôkazy že IS má bojovníkov z „Talibanu“ ako Mullah Zakir a ďalší. Nemali by sme zabúdať, že v celej strednej
Ázii, vrátane Afganistanu, je rastúci vplyv Salafistov.
Ďalej je potrebné poznamenať, ešte jeden dôležitý fakt. IS, na rozdiel od „Talibanu“ je v stave vývoja,
a má veľké finančné možnosti. Teraz oslobodení terroristi z americkej
väznice v Guantáname a Bagrame, pôsobia v rôznych provinciách Afganistanu, od Herátu , Kandaháru a Helmandu,
Ghazni a Kunaru na východe a na juhovýchode krajiny
zbierajú podporu v prospech IS a robia nábor bojovníkov do svojich radov.
Na rozdiel od „Talibanu“ IS má ďalšiu výhodu,a to že môžu prilákať do svojich radov zástupcov rôznych etnických skupín. Ako je dobre známe, „Taliban“ je mono-etnické hnutie, skladajúce sa prevažne z Paštunov, takže pre „Taliban“ je ťažké prilákať do svojich radov príslušníkov iných etník. IS neuznáva národnostné, etnické a národné hranice a prehlasuje, sa za nadnárodnú organizáciu. Z tohto dôvodu je ich schopnosť získavať členov iných etnických skupín v Afganistane širšia ako u „Talibanu“.
Ale najdôležitejšou podmienkou posilnenia vplyvu IS v Afganistane a neskôr v strednej Ázii, môže byť jeho
používanie Vedúcimi krajin a niektorými regionálnymi
aktéri realizovať svoje geopolitické záujmy. Teraz je hlavnou otázkou, ako sú medzinárodný a regionálny hráči sú pripravení nahradiť „Taliban“ na IS.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že aj v prípade, že projekt IS nahradí „Taliban“ , Pakistanský IS nahradí „Taliban“ v niektorých oblastiach
Afganistanu, IS budú využívať väčší hráči na ich nadnárodné záujmy.
Pakistan, sa snaži oslobodit od ťažkého bremena džihádistov a do Afganistanu vyhnal stovky islamských
radikálov z Jemenu, Sudánu, Kuvajtu, Strednej
Ázie, Číny a ďalších krajín pôsobiacich na ich území. Ale podľa niektorých odborníkov, okrem Pakistanu, je do
tranzitu extrémistických skupín na sever
Afganistanu sú zapojené aj v niektoré iné krajiny. Bývalý šéf správy prezidenta Hamída Karzaja Khurram
K. je presvedčený, že tranzit militantov
do severneho Afganistanu je spoločný americko-Pakistanský projekt.
Možno si teda urobiť záver, že aj keď ešte nie je IS dominantnou anti-vládnou silou v Afganistane, ale je
prítomný v krajine, a je vo vývoji. Jeho
hlavné základne sa nachádzajú na východe a juhu krajiny, ale stúpenci IS prenikli na sever, vrátane hraníc s Tadžikistanom.
Hovorca afganského prezidenta Ajmal Ibadi v rozhovore pre BBC 17. marca 2015 uznal prítomnost IS v Afganistane, a volal po „budíčku.“ V nadväznosti
na to, bolo v správe generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna,uvedené, že „časť afganského Talibanu prisahalo
vernosť IS.“
Hrozba IS hovoril afganský prezident A.Ghani. Okrem toho v rámci úradu afganskej národnej bezpečnosťi zriadili osobitnú jednotku pre boj s IS. Jedným
z výsledkov činnosti jednotky vo východnej časti krajiny bolo zlikvidovanie Hafeza
Saeed Khana v provincii Khorasan.
V poslednej dobe sa v médiách často píše o prechode Talibanu do IS. Je to uvedené v správe OSN, podľa ktorej asi 10% z Talibanu prešlo do IG.
Okrem toho, na začiatku roka boli priaznivci IS v dvoch alebo troch afganských provinciách , ale teraz, podľa správy OSN, pôsobia v 25 z 34 krajoch.
Akumulácia militantov IS je na tadžicko-afganskej a afgansko-turkménskej hranici a je to alarmujúce znamenie.
Niektoré zdroje hlásia príchod do Afganistanu, rôznych extrémistov a teroristov zo zahraničia, vrátane Sýrie a Iraku. To všetko môže len zvýšiť potenciálnu
hrozbu IS pre Strednú Áziu, Čínu a Rusko. Nemám tendenciu preháňať rozsah hrozby, ktorou je IS, ale nemožno podceňovať jeho potenciál. Podľa môjho
názoru, je oveľa nebezpečnejší pre stabilitu Strednej Ázie a netreba podceniť túto hrozbu.
IS je vyzbrojený najničivejšou a nebezpečnou ideológiou a už predstavuje nebezpečenstvo
pre sekulárne režimy. Negatívne dôsledky
pre krajiny Strednej Ázie bude vývoz extrémistickej ideológie. V severných provinciách Afganistanu vytvorili desiatky náboženských centier, kde sa mladí ľudia nielen vyučujú základy islamu, ale tiež sa pripravujú na ich sebaobetovanie. Je možné, že tu, rovnako
ako v Severnom Vaziristane, budú zriadené
výcvikové tábory a pevnosti IS, kde v priebehu času budú bojovať nielen Afganci.
pepe.
viac:
https://soundcloud.com/slobodnyvysielac/sets/warsonline