Je úplne nepodstatné, ako masmédiá na svete, politici a politológovia hodnotia ruskú operáciu v
Sýrii. Má zmysel načúvať názorom spojencov a partnerov.
Ale pokiaľ ide o otázky Blízkeho východu, nie je vhodné hovoriť v prípade USA a
koalície v ktorej sú v čele že bojujú proti terorizmu. Vojenskí odborníci zaznamenali
kvalitu ruských leteckých síl. A to už v podstate zmenilo ich vzťah k Rusku a ich
schopnostiam.
Počiatok útokov ruských síl na pozície bojovníkov v Sýrii tiež aktivovalo tých,
ktorí predstierali, účasť v tomto boji US , a aj tých
ktorý ich akože podporujú v tomto boji FR/GB. Realne boj robí Irán, a Bagdad a
Damask , šiitskej milície v Libanone a Iraku, rovnako ako Druzovia, kresťania a Kurdi .
USA , Saudská Arábia, Katar a Turecko to sú bojovníci za likvidáciu assada .
Každý z nich má svoje dôvody.
Arabská monarchia vedie vojny na niekoľkých frontoch, Turecko má parlamentné voľby, a štáty musia
preukázať, výsledky v boji proti teroristom, aby sa nedostávali pred celým svetom do ešte trápnejších
situácií ako teraz.
Aktivácia IS je drahá
Pozrieme sa na situáciu v regióne, použijeme materiály IBV odborníkov Y. Shcheglovin a P. Ryabova.
Všimnite si, že podľa amerických zdrojov, návšteva Soči nástupcom saudského korunného princa M. ben
Salmana a korunného princa Spojených arabských emirátov M. ben Nakhayana, a ich rokovanie s prezidentom
Putinom, skončilo s vyhlásením o závažných nezhodách v sýrskom konflikte.
Arabská monarchia potvrdila, že
nebude stáť bokom od ničenia spojencov medzi opozičnými skupinami a začnú posilnovať ich logistiku,
vrátane prenosných systémov protivzdušnej obrany na boj proti ruským lietadlám. Rijád a Abu Dhabi nie
sú pripravení na organizáciu rokovaní so Sýriou, ktoré by udržali Assada pri moci ktorý je podporovaný
Ruskom. Mali na mysli dohodu medzi Iránom a Ruskom, ktorá je považovaná v KSA a Spojených arabských
emirátoch ako hrozba pre ich národnú bezpečnosť, s prihliadnutím na slabý vojenský potenciál Saudov a
emirátov.
„V kritickej situácii Irán môže podnietit poruchy v kľúčových provinciách Saudskej Arábie.
Čo môže spochybniť ich samotnú existenciu. “
Dá sa povedať, že Egypt sa v tejto situácii bude snažiť stáť stranou. Nedávna návšteva Káhiry koordinátorom
sýrskych spravodajských služieb, Ali Mamlyukom, a jeho rokovanía s náprotivkami vo vedení egyptských
spravodajských služieb bolo zistené, že ich pozície sa zhodujú „, pokiaľ ide o otázku potreby bojovať
proti islamským skupinám v Sýrii“, čo bolo oficiálne zaznamenané vo vyhlásení Ministerstva zahraničných
vecí Egyptsko arabskej republiky. Egyptské vedenie sa dištancovalo od akéhokoľvek zásahu vnútri
sýrskeho konfliktu na ktorejkoľvek strane , keďže KSA je hlavným sponzorom
ekonomických a vojenských projektov Egypta, a Rusko je hlavným dodávateľom zbraní a vďaka Američanom
majú zrušené embargo na vojenskú pomoc do Káhiry.
Riyadh si uvedomuje, že ako USA tak Rusko majú deštruktívnu silu, ktorá nemôže byť ignorovaná pri
riešení regionálnych problémov. To bolo preukázané v situácii s iránskym jadrovým programom, a so Sýriou
tak v Jemene a USA nerobí arabskej koalícii žiadnu významnú podporu aj ked nejakú ano.
Otázkou zostáva, pokiaľ ide o aktuálnu
situáciu v KSA a Spojených arabských emirátoch posilňujú svoj vplyv v Sýrii. Za týmto účelom majú
v Afganistane rokmi preverené skúsenosti s dodávkami MANPADS a ostatných zbraní. Washington
zatiaľ uložil prísny zákaz vývozu MANPADS pre islamistov, vrátane tých „umiernených“ do Sýrie.
Tý sú aktívny
v obchodovaní so zbranami a odovzdavajú sa z jednej skupiny do druhej. USA si spomína na afganskú
skúsenosť, kedy po stiahnutí sovietskych vojsk, stáli pred hrozbu pre ich vlastné lietadlá. Čiastky
minuté Američanmi na spätné odkúpenie Stinger MANPADS v Afganistane, a potom z Líbye, sú
stále neznáme.
Presunutie veľkého počtu MANPADS medzi oponentov Assada je nepravdepodobné, pokiaľ nad územím Sýrie
nelietajú len Rusi ale aj US a NATO lietadlá.
Ale, moderné
protitankové komplexy prichádzajú do Sýrie vo veľkom počte. V súčasnej dobe bolo v Rijáde rozhodnuté vyslať
Jabhat Al-Nusrat 500 sád protitankových riadených striel. Je potrebné očakávať aktivitu KSA tiež v Rusku,
vo forme pokusov o financovanie zvučných teroristických akcií a tým stimulujú vypuknutie džihádu na severnom
Kaukaze,a najmä v Dagestane.
Jedným z ukazovateľov je Fatwa 52 náboženských učencov a imámov z KSA nalieha na
bojaschopných mužov, aby sa „pripojili ku bojovníkom odporu proti ruskej armáde v Sýrii“.
Kampaň začala dodávať
dobrovoľníkom zbrane a pre-saudské skupiny Jabhat al-Nusrat a Akhrar , ktorí majú
obsadenú základňu v Idlibe. útoku na túto základňu je prioritou pre sýrsku armádu kôli kontrole nad
Tureckou hranicou.
Novú etapu v Sýrii otvorilo USA, dodávkou Americkými dopravnými lietadlami cca 50 ton ručných
zbraní a streliva pre „umiernených terroristov“. 12. septembra. Rozsiahly útok na „hlavné mesto“ IS,a
na mesto Raqqa, sa blíži. Jeho pád bude znamenať začiatok konca financovania IS a zorganizujú nárazníkovú
zónu pod kontrolou Kurdov, čo zasiahne dodávky islamistom cez Turecko.
Jordan môže hrať iba podpornú úlohu v tomto procese.
Hlavný boj pre-saudských bojovníkov proti armáde Sýrie bude o Idlib na severe. ale posielanie zbraní
po celej krajine je drahé a ťažké. Okrem toho, Amman /jordánsko/ nehorí túžbou obrátiť svoje vlastné územie
na kanál pre prepravu Salafistických bojovníkov, a tým podnecovať napätie s Moskvou.
Je potrebné víťazstvo, dokonca aj malé,
Na Pozemný útok na Raqqa, majú plán vytvoriť koalíciu „Vulcan z Eufratu“, do ktorej by mali ísť Kurdi,
asýrski kresťania, Turci, a rôzne skupiny FSA. FSA je vytvorené
z málo známych „stredných“ islamistických skupín: „Hazm“, „pro sýrskych revolucionárov“, a „Džajš al-Tuuvar“.
Týmto je zamýšľané spraviť koalíciu združujúce široké vrstvy odporcov Asada, od
etnických skupín do svetských a mierne islamských skupin.
V skutočnosti sa jedná o zvyšky z programu na
prípravu „novej sýrskej opozície“, Samostatne sú zameraní na sýrskych Kurdov, s pomocou ktorých bude moct Ankara a
Washington fungovať v blízkej budúcnosti v Sýrii, v mnohých ohľadoch samostatne.
Hra a nasledujúce pravidlá
——————————-
Útok na Raqqa na severe a na východ od Eufratu. Transfer zbraní a koordinácia, interakcia
s Koaličnými lietadlami bude cez základňu Incirlik, a poháňané Katarom. Zbrane pôjdu cez Iracký Kurdistan,
ktorého prezident M. Barzani sa dohodol na tejto skutočnosťi pri vyjednávaní minulý mesiac s delegáciou
Pentagonu v Erbile, a mimochodom odmietol účast na útoku na Mosul. Americká CIA koordinuje
všetko. V tomto formáte je konečný cieľ, plánované obsadenie Dayr az Zawr okrem Raqqa, útokom zo strany Hasakah
pozdĺž rieky Khabar, hoci táto koalícia ide dohromady z Američanmi možno len ťažko vykonávať dve útočné operácie
naraz. Obsadením Dayr az Zawr budú odrezaní islamisti od základní v severovýchodnej oblasti Aleppo, a
poškodí to ich centralizované velenie a dodávky z Turecka. Kurdi ale zároveň nepostúpia do arabských oblastí krajiny.
Financovanie Saudskou Arábiou výbušných operácií v Sýrii i za jej hranicami je obmedzené
cenami ropy. Saudský rozpočet je pod tlakom. Sociálne programy, vojna v Jemene, a dumpingové ceny ropy
vyvážanej KSA do Ázie vážne ohrozuje zlaté zdroje krajiny v týchto nepriaznivých podmienkach. V tomto, USA,
na rozdiel od Afganistanu v roku 1980, nepomôže Rijádu. Ich stratégia v oblasti závisí menej na Saudskej
Arábii, kvôli tomu, že má ďalších partnerov. To je vidieť aj na americkej stratégii v Iraku, kde USA pripravuje
útok irackej armády na Ramadi.
Z hľadiska propagandy a strategického účinku, Mosul by bol oveľa lepší ako Pentagon. Avšak, ruská vojenská
operácia v Sýrii požaduje naliehavú reakciu zo strany USA. Dva útoky síl irackej armády nestačili.
Zvlášť potom keď kurdske vedenie Iraku, pod zámienkou „nepripravenosťi“ Pešmergy, odmietlo zaútočiť na Mosul
zo severu, najmenej do konca roka. V skutočnosti, si Erbil neprial, aby sa zapojili do boja o národné
územie, ktoré je neznáme a zbytočné pre výstavbu nezávislého Kurdistanu, a namiesto toho zachovávajú svoje
sily na neodvratný konflikt s Arabmi pre ťažbu ropy v Kirkúku.
Okrem toho, je tvrdý-boj vo vnútorných politických bojoch o kurdskú autonómiu. Zápasia s vážnymi
problémami aby neprišiel o svoju pozíciu a zabránit opozícii viac laškovať z IRÁNOM.
Barzani sa Snažil vytvoriť koalíciu s vlasteneckou úniou Kurdistanu a islamským zväzom Kurdistanu.
To môže vyvolať reakciu a posilnenie iránskeho vplyvu v kurdskej autonómii, ale Barzani nemá priestor
pre manévrovanie pred útokom na IS. Potom, čo misia z Pentagonu tam strávila niekoľko týždňov príprav
bolo rozhodnuté, aby sa preorientujú na Ramadi, pretože útok na Mosul bude plný vážneho
počtu obetí medzi pokojným obyvateľstvom v dôsledku používania lietadiel US medzinárodnej koalície.
Propagandistický aspekt je u Washingtonu obzvlášť dôležitý. USA potrebuje víťazstvo, aj keď malé, aby ich
operácia vrátila do hry o Sýriu a ubrala Ruským a Iránskym úspechom v Sýrii.
Armáda Iraku stojí 14 kilometrov od Ramadi, čo umožňuje,použiť delostrelectvo.
Obsadenie mesta je s cieľom vytvoriť zmenu v náladách sunnitských
kmeňov v provincii Anbar a potom začať proces začlenenia kmeňových milící do silových orgánov Iraku.
USA sľúbilo uznanie Anbarských sunnitov ako súčasť irackých ozbrojených sil, ale N. al-Málikí to doteraz
neuznal.
Voľba Ramadi ako predmet útoku vyplýva aj zo skutočnosti, že iracká armáda a šiitske milície sa
nepohli vpred za posledné mesiace na sever cez provinciu Salakh ed-Dean do Mosulu a
nevytvorili základňu v blízkosti irackeho „hlavného mesta“ IS. Všimnite si, že na tomto útoku šiiti
buď nebudú podieľať, a potom bude obmedzený malými silami. Američania stratia zvyšky lojality sunnitských
kmeňov v prípade, že bude populácia čeliť krutosti šiitov. Šejkovia týchto sunnitských kmeňov v Anbare sú
kategoricky proti účasti šiitov v bojoch na území svojej provincie. Iracká armáda môže čeliť závažným
problémom v Ramadi, dokonca aj s podporou amerických lietadiel, rovnako ako tomu bolo v Tikríte.
Nová realita
Z vojenského hľadiska, obsadenie centra provincie Anbar má malú hodnotu. Irackí šiiti a v Iráne
sa teraz príliš zaoberajú so Sýriou, aby sa aktívne objavili v Anbare . Kontakty s Washingtonom a Teheránom sú
„zamrznuté“, a vzťahy s Irackým premiérom H. al-Abadim ochladli pretože jeho v spore s jeho predchodcom N.
al-Malikim, ktorý je podporovaný Iránom. Ten sa skrýva na juhu Iraku, a v Bagdade ho obviňujú s
pokusu usporiadať prevrat. V dôsledku toho, je možné očakávať, že príde čoskoro aktivácia
kontaktov v Rijáde. Sunnitským kmeňovým elitám, v týchto podmienkach klesajú príjmy z predaja ropy a taktiež je
to výzvou ako pre vládu Iraku, ktorá zažíva nedostatok finančných prostriedkov, tak tiež pre Irán.
Obraz Saudskej aktivity v opozícii proti Iránu je doplnená o situáciu v Jemene. Skupina prezidenta
krajiny Hadyho, ktorý je sponzorovaný KSA, vykonala raketový útok na leteckú základnu
umiestnenú na území Saudskej Arábie. uvádza Jemenská agentúra Saba, ktora je riadena „Ansar Alláh“
hnutim, teda zo strany Hútís oddielov, ktoré ju podporujú „vypustili balistickú strelu na letecku
základnu Saudskej armády, ktorý sa nachádza v mestečku Khamis Mushyat južne od provincie Asir „. Žiadna
reakcia nenasledovala od Saudskej Arábie len vyhlásenie o Hútís útoku na leteckú základnu.
takže klasický false flag útok ako zámienka invázie do jemenu.
Všimnite si, že je to už druhý útok na základňu KSA letectva od začiatku zásahu „arabskej koalície“. Prvý
bol vykonaný v lete. Základňa v tej dobe utrpela značné škody. Podľa informácií od odborníkov, niektoré
lietadlá boli zničené, a čo je ešte dôležitejšie, niekoľko vysokých vojenských veliteľov Saudskov.
Západné spravodajské služby veria, že útok bol naplánovaný a vykonávaný iránskymi poradcami, ktorí
nielenže riadili raketu, ale aj poskytujú taktickú a prieskumnú podporu.
Riyadh sa zase snaží utajiť informácie o útoku čo najviac. Hútíovia používajú zastaralé rakety , a
a presné zasiahnutie cieľa je neprijatelné, keďže tam majú moderné americké systémy protivzdušnej obrany,
čo by spôsobilo škandál a nároky na náhradu za škody od amerických dodávateľov.
Radarová súčasť protivzdušnej obrany KSA je momentálne budovaná.
Keďže nový útok ukazuje, že hardvérové problémy nemajú doriešené. Je potrebné poznamenať, že
signál vyslaný do Rijádu aj ďalším členom arabskej koalície od tohto útoku ukazuje, že napriek prísľubom
Saudskeho velenia je zničia Zeydský arzenál rakiet, ostali neporušené a pomerne efektívne.
Po napadnutí zakladne letectva v Maribe [Yemen], pred mesiacom kde bolo sústredené vojenské
a letecké vybavenie „arabskej koalície“, boli tieto signály veľmi bolestivo vnímané v hlavných mestách
monarchie. Pokoj na fronte v Jemene, neznamená, že nieje boj.
Len jednoducho
nemá tak rozsiahly charakter ako v kritickej fáze bitky o Aden. Boje miestneho významu sú vykonávané
vo všetkých provinciách krajiny, aj keď žiadny operačný plán za tým nieje vidieť. Výnimkou je zriadenie
kontroly nad prístavom Mocha na pobreží mora koaličnými silami. Ale operácia nepokračovala, aj
keď sa otvorila možnosť útoku na Al Hudaydah, morský prístav, prostredníctvom ktorého Hútíovia môžu prijímať
z Iránu zbrane a materiál a logistickú pomoc. Avšak, podľa odborníkov, v skladoch Hútíov a priaznivcov
bývalého prezidenta Jemenu AA Saleha, existuje dostatok zbraní pre dlhé boje aj bez doplňovania zásob.
Situácia v jednom z kľúčových miest Jemenu – Taiz – sa takisto nevyvíja v prospech Hadiho podporovateľov.
Vojská bývalej republikánskej gardy „Kuat Khassa“, lojálni ku Salekhovi, sú nasadené v starej pevnosti z
imámu na kopcoch dominujú severnú časťi mesta Taiz, používajú svoje zbrane na obstrel celého mesta.
Koaličné vzdušné
sily nie sú zapojené do bombardovania na potlačenie ich palebného postavenia, a nezhadzujú náklady so zbraňami
pre miestnu domobranu. Obrancovia mesta boli rozdelení a Islamisti útočia na všetkých ostatných.
Rijád sa v súčasnej dobe snaží pripraviť útok na Sanaa. V tomto, ale Saudská Arábia nie je úspešná pri
nákupe lojality Zeydských kmeňov v provincii Sanaa, a nemôžu obsadit hlavné mesto Jemenu.
Riyadh pracuje na
tomto cieli prostredníctvom bratov Akhmara a jeho nevlastného brata Saleh Ali Mokhsena.
Avšak existujú dôvody, že je podozrenie, že hrajú na dve strany.
Vzťahy KSA a Akhmarova sa zhoršili počas Salehovho zvrhnutia,keď prešiel na financovanie z Kataru.
V odpovedi, Riyadh vyprovokoval Hútíov zničením infraštruktúry v Islakhu
a to viedlo k emigrácii Hamida al-Akhmara do Turecka. Dnes je opäť v záujmoch
Rijádu a pokračuje s nimi v kontaktoch, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa snaží obnoviť vojenskú
schopnosť svojej vlastnej strany ktorú zaplatia Saudi, a zatiaľ sa snaží čo najdlhšie zostať mimo vojenských
operácií.
S tohoto povrchného rozboru situácie vyplýva, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty
uviazli v Jemene a majú tam značné straty, aj keď účasť Iránu na podporu odolnosti Yemenu proti
zásahu arabských monarchií a ich chránencovi, prezidentovi Hadym, je minimálna.
Okrem toho, situácia so
sebou nesie presunutie nepriateľských akcií na Saudské územia, ktoré s prihliadnutím na existenciu značnej
šiitskej populácie v KSA je to smrteľne nebezpečné pre kráľovstvo. Lojalita k Salafistickému režimu sa rovná nule
od šiitov
vo Východných provinciách, čo sú Nadzhran je Ismaelitský a Asir je Zeyditský, nehovoriac o šiitskom obyvateľstve
v Bahrajne ktorý obsadilo KSA. To je veľké poznanie pre Irán, ktorý v kritických situáciách môže
podnecovať rebeliu proti režimu v kľúčových provinciách kráľovstva. To môže spochybniť samotnú existenciu
kráľovstva a takmer určite vylúči pokusy Rijádu pôsobiť proti Moskve ako v Sýrii, alebo na ruskom území.
Okrem Jemenu, Iraku a Sýrie, Doha a Riyadh sú aktívne v Líbyi a Egypte (KSA podporuje Káhiru, a Katar
podporuje bojovníkov na Sinaji, ktorí sú vo vojne s egyptskou armádou), taktiež pôsobia v Pakistane a
Afganistane, strednej Ázii, Afrike, a rade krajín Ázie mimo Stredného východu, a tiež vedú nepretržitý
boj o ovladanie politického establishmentu Európy a Spojených štátov. Zdá sa, že vplyv na vrcholových
svetových politikov arabskými monarchiami a Turecka, je v niektorých situáciách uprednostnovaný
pred inými.
Symbolický dôkaz pre toto bolo, keď Moskva v roku 2015 po prvýkrát predbehla Rijád ako dodávateľ ropy na
čínsky trh. Všimnite si, že sú dlhodobé trendy pre rozvoj rusko-čínskych vzťahov, zatiaľ čo tam je zrejme,
oslabená pozícia USA na Blízkom východe, a posilňuje sa odpor Moskvy a Pekingu voči Washingtonu.
To kontrastuje s výrazne benevolentnou zahraničnou politikou Moskvy týkajúcej sa západných hráčov,
ako Turecka a arabských monarchií, a s aktiváciou leteckých síl v Sýrii, čo vytvorilo
novú realitu v regióne.
https://soundcloud.com/slobodnyvysielac/sets/warsonline
