Po zrútení unipolárneho neoliberálneho modelu „svetového poriadku“, sme svedkami zásadnej zmeny paradigmy
medzinárodných vzťahov.

Existuje celý rad faktorov, ktoré jasne hovoria o zničení všeobecného systému
medzinárodných pravidiel, a radu porušovaní medzinárodného práva v rôznych oblastiach sveta.

Ľudstvo smeruje smerom, v rozpore, s multipolárnym svetom, a hľadá rovnováhu medzi efektívnosťou trhu
a sociálneho štátu.

V tomto úsilí prichádzajú hlavné chyby moderného sveta a zhmotňujú sa rozpory štátov a mocností..

Vo všeobecnej rovine sa jedná o takzvané globálne divízie ako je „Sever-Juh“, „anglosaská komunita USA, EÚ a Eurázia“,
„USA – Čína“,a „G20 a zvyšok sveta“ V týchto divíziách sú rozpory a vysoká nerovnosť v hospodárskej, kultúrnej
a sociálnej oblasti v spoločnosti.

Tieto násilné strety tiež porodili aktívne lokálne konflikty (arabský svet a Isis, Ukrajina-Rusko a Rusko-Turecko).

Tiež ale porodili „farebné revolúcie“ a migračnú hrozbu pre Európu, a predovšetkým „globálny terorizmus.“

Ale zatiaľ čo pred štvrť storočím, boli počas „studenej vojny“ vojensko-politické vzťahy definované a ich
vzájomná kontrola dovolila zabezpečenie trvalého mieru vo svete, dnes sú výzvy rozmanité a
vytvárajú neopodstatnenú ilúziu, že nie sú až tak podstatné pretože sú ľahšie prekonateľné a nenarušia globálnu
rovnováhu a ohrozenie svetového mieru.

v tomto smere by sa malo vynaložiť úsilie a neospravedlňovať použitie prvkov „hybridnej vojny“čím sa riešia
záujmy, geopolitické a miestne ciele a ciele jednotlivcov alebo skupin a krajín.

Bez toho aby sme sa púšťali do teoretického vývoja problematiky budem vysvetľovať len tri veci o „hybridnej vojne“.

Najprv musíme rozhodne a jasne vysvetliť, že sa jedná o vojnu, obsahujúcu komplex opatrení zameraných na všetky
oblasti národnej bezpečnosti krajiny, s výnimkou jej územnej zvrchovanosti.

Druhým dôležitým bodom sú vo väčšine prípadov akcie strategickej povahy, ktoré sú založené
prevažne na ich implicitnom a trvalom vplyve, kde je nedostatok miestnej sebaobrany a vtedy netreba vojenský zásah
do zvrchovanosti štátu.

Tretí hlavný bod je najdôležitejší, a to je zásada, že čím viac bohatá a mocná krajina je, tým aktívnejšia,
a rozmanitá a nakoniec úspešná „hybridný vojna“ môže byť či v globálnych alebo miestnych plánoch.

Pokiaľ ide o povahu jednotlivých prvkov „hybridnej“ vojny cielená býva na úkor:

~ Kultúrne a informačne pole – vytvorenie priaznivého prostredia pre tendenčný dopad na verejnú mienku;

~ Hospodárstvo – opatrenia ku pádu ekonomiky krajiny a deindustralizácia /likvidácia podnikov;

~ Poľnohospodárstvo – pôdna dekonsolidácia a predaj pozemkov cudzincom;

~ Vzdelávanie – zníženie úrovne vzdelania a vymývanie mozgov a národného povedomia mladej generácie;

~ Obrana – odstránenie bojových kapacit národnej armády a špeciálnych služieb.
Tento zoznam útokov na štáty môže byť samozrejme rozšírený a obohatený, ale hlavným cieľom je dobyť dotyčný štát,
pokiaľ ​​možno bez priamej vojenskej agresie.

Kde je Bulharsko v tomto všetkom?

Ak budeme parafrázovať čínsku múdrosť – „my Bulhari máme to šťastie žiť na zaujímavom mieste v zaujímavých časoch.“

Bohužiaľ pre nás, sa Bulharsko nachádza v jednom z najaktívnejších geopolitické a geostrategických záujmov dneška.

Je to miesto, kde sa môžu stretnúť záujmy NATO a Ruska, Turecka a Rusku, rovnako ako v čiernomorskom regióne a v
Sýrii a na Strednom východe.

Naša blízkosť územia Stredného východu a severnej Afriky vytvára okamžité podmienky,
a to vďaka „arabskej jari“, na procesy prerozdeľovania nielen sfér vplyvu, ale prerozdeľovania štátnych hraníc v
regióne.

Koniec koncov, sme na Balkáne, kde by sme mali očakávať, že záujmy veľkých globálnych hráčov idú ku hľadaniu nových
riešení.

A konečne, islamistický terorizmus klope na naše „európske vonkajšie hranice“ v spojení s monštróznou migračnou vlnou
a hrozí zničiť európsku kresťanskú civilizáciu ktorá to má nielen v nemecku a francúzku riadne nahnuté.

V skutočnosti, je naivné si myslieť, že Bulharsko bude aj naďalej ostrovčekom stability a že nám niekto pomôže ku
ekonomickému a sociálnemu vzostupu.

Súčasný stav bulharského štátu jasne ukazuje, že sme bez naozajstných
priateľov za posledných 25 rokoch a Bulharsko nebolo predmetom a objektom (územím), veľkej série strategicky
destabilizujúcich udalostí, ktoré viedli ku týmro veciam:

~ Totálny kolaps a úplná Deindustrializácia ekonomiky

~ Likvidácia poľnohospodárstva a nekontrolovaný predaj poľnohospodárskej pôdy

~ Likvidácia armády a bezpečnostných služieb a kľúčových prvkov v národnom bezpečnostnom systéme

~ Zrútenie kritérií a úrovne vzdelania, a to prostredníctvom trvalých reforiem s jediným cieľom – negramotný
národ

~ Tichá plazivá islamizácia prostredníctvom náboženskej výchovy a nekontrolovaná výstavba nových mešít

~ Násilné nahradenie národných a morálnych hodnôt cez 24 hodinové gumovanie elektronickými médiami, domácimi
aj zahraničnými.

Tento zoznam by mohol byť rozšírený, ale aj voľným okom vidíme, že naša krajina sa javí ako akési „skúšobné
laboratórium“ pre realizáciu radu prvkov notoricky známych ako“hybridná vojna.“

Sú to strategické, dlhodobé a väčšinou skryté aktivity v oblastiach už uvedených skôr.

Aby to bolo jasnejšie, ako je typický príklad môžeme uviesť notoricky známy plán „Ran-UTT“, armádna „Vízia 2020“,
protokoly pre vstup do EÚ, a to najmä v kapitole „Energia“ a kapitola „Poľnohospodárstvo“, rôzne ústupky u prírodných
zdrojov, privatizácia strategických objektov, ako sú „Neftochem“ a elektrárne v Maritsa , a tak podobne.

Súčasne naša spoločnosť podlieha radu zjavných, „ad-hoc“ udalostí, ktoré nazývam „záťažové testy“.

Cez tieto, môžu zainteresované strany, pravidelne kontrolovať spoločenské nálady v určitých spoločenských kruhoch
pomocou sociálnych agentúr, mimovládnych organizácií a nadácií, a vzťahy medzi nimi v určitej oblasti.

Napríklad v posledných 2-3 mesiacoch sme boli svedkami podivných „sociologických testov“ v súlade s postojom ku
„bývalej Štátnej bezpečnosti“, „komunizmus – anti-komunizmus“, „Corporátne Commerčné Banky – oligarchia“ atď

Tieto testy sú vykonávané v pravidelne a cielene v kritických spoločenských situáciách.

Počas tohoto obdobia, bola najväčšia odozva „záťažový test“ v národnostnej otázke, teda na jednej strane „osmanská
nadvláda“ versus „turecké jarmo“ a na druhej strane – „bilaterálne vzťahy a intervencie Turecka v politickom
živote krajiny. „nie je potrebná špeciálna analýzy aby sme prišli ku záveru, že bulharská spoločnosť prežila test
a v podstate reagovala primerane, na vnútorné aj vonkajšie problémy.

Všeobecne platí, že reakcia verejnosti bola, že kompromis na túto tému v súčasnej dobe nieje, a ani nemôže byť.

A to napriek snahám a rade dotácií mimovládnym organizáciám, a to aj napriek zbesilej túžbe veľkej časti
bulharských politikov s anglosaskou orientáciou.

Naša analýza by nebola úplná, keby sme nezmienili o extrémne nedostatočnej reakcii oficiálnych bulharských úradov
aby nepoškodili „tradične dobré bulharsko-turecké vzťahy,“ podľa slov nášho veľvyslanca v Turecku pani Neynski.
Konečne sa dostávame k otázke – môže Bulharsko bojovať proti tejto „hybridnej vojne“ o vlastné územie
Akým spôsobom môžeme bojovať a do akej miery?

Je naivné si myslieť, že je Bulharsko schopné sa zachrániť samo o sebe a dostať sa úplne z vplyvu
modernej „hybridnej vojny“. Je naivné sa domnievať, že bude Bulharsko aj naďalej ostrovčekom stability,
a že niekto dá pomoc našej krajine k realizácii hospodárskeho a sociálneho zlepšenia.

Krutá realita je, že krajina nemá ani ekonomické, ani finančné alebo technologické zdroje na boj s touto „mäkkou“
inváziou.

zdroj: UNZ.com

Goran Simeonov

 

preklad : Pepe