saudi-isil-cartoon1

V predchádzajúcich článkoch sme skúmali pôvod sektárskej ideológie v počiatkoch islamu, Khawarij. Tiež sme skúmali vlnu Wahhabistickej
misie,podobnej ideologii Takfir, ktorá vznikla v 18. storočí, a pokračuje v živote až do dnešného dňa prostredníctvom podpory rôznych
imperiálnych mocností, britského impéria a USA. V tejto záverečnej časti sa budeme zaoberať globalizáciou wahhábistickej ideológie p
o útokoch z 11. septembra a jej konečného vrcholu v teroristickej organizácii, ktorá dnes sužuje svet, islamského štátu v Iraku a
Levante.

Politický islam a jeho rôzne verzie

Éra George W. Busha bola poznamenaná útokmi 9/11 a inváziou do Afganistanu a Iraku čo bolo nazývané globálna vojna proti
teroru. Moslimská zášť ku imperiálnym ambíciám USA v tomto regióne bola dlhodobo neoddeliteľnou súčasťou politiky na Strednom východe,
a predovšetkým vďaka podpore štátu Izrael, ktorý je považovaný zo strany obyvateľov regiónu ako opora koloniálnych
mocností v regióne.

Politický islam alebo islamizmus ktorý sa vyvíjal v priebehu 20-teho storočia prichádzal v rôznych podobách.
Po prvé sú tu wahhábisti a Moslimské bratstvo, ktorý sa zameriavajú na arabské sekulárne nacionalistické hnutia v tomto regióne,
ako nepriateľa imperiálnych mocností, ktorí sa snažia ovládnuť regióny.

Tieto islamistické hnutia sa dlho spoliehali na zahraničnú pomoc zosadenia pôvodných sekulárnych nacionalistov, a wahhábisti
rozšírili svoju veľkú sektársku doktrínu do rôznych častí islamského sveta a Moslimské bratstvo, spravilo niekoľko povstaní
najmä v Egypte a Sýrii. Druhá verzia politického islamu je zastúpená v Iráne, kde sa vyvinul spoľahlivý a populárny anti-imperiálny
postoj voči Západu ako dôsledok skúseností so západnými monarchiami a zvrhnutia demokratickej sekulárnej vlády zo strany USA
prevratom v roku 1953.

Druhá verzia politického islamu bola od roku 1979 tŕňom v oku imperiálnych ambícií Spojených štátov keď sa Irán rýchlo zapojil do
libanonskej občianskej vojny tým, že vytvorili silné milície Hizballáh proti izraelskej invázii a šírili ideály iránskej revolúcie.
Hizballáh zostáva silným odporom a hnutím v boji proti izraelskej hrozbe v južnom Libanone až do dnešného dňa, a to napriek požiadavkám
všetkých milícií zapojených do vojny rozpustiť ho po dohode z Taif v roku 1990.

Američania vtedy rýchlo využili svojho vtedajšieho spojenca Saddama Husseina na inváziu do Iránu v roku 1980 s tým, že mu ponúkli veľkú
vojenskú pomoc, vrátane toho, v čo mnohí v Iráne verili chemických zbraní, Plyn Mustad na použitie proti iránskym silám.

Vojna sa skončila katastrofou aj pre Irán aj pre Irak a utrpeli ťažké ekonomické straty. Neskôr bol nútený napadnúť Kuvajt, blízkeho
amerického spojenca, aby sa kompenzovala drasticky klesajúca životná úroveň kôli vojne s Iránom .

Takto sa Saddám Husajn stal zo spojenca USA ich nepriateľom. Opäť platí, že USA a saudskí wahhábisti stáli bok po boku v boji proti
rovnakej osobe, ktorú len niekoľko rokov skôr zásobovali proti revolučnému Iránu.

Ako už bolo vysvetlené v predchádzajúcom článku, US-Wahhabistické partnerstvo bolo veľmi dôležité aj v úsilí vykrvácať Sovietsky
zväzu počas vojny v Afganistane.

Koniec studenej vojny bola myšlienka začať novú éru Stredného Východu, kde by sa USA a jeho regionálny spojenci mohli
voľne pohybovať a ovládnuť celý región.

Niekoľko teroristických povstaní nasledovalo najmä na Kaukaze a v strednej Ázii a po páde Sovietskeho
zväzu aj v (Tadžikistane, Uzbekistane a čečensku), Všetký tieto terroristické povstania ťažko financovali Wahhabistické štáty zálivu a
ich hlavný podporovateľ USA.

V roku 1990 sa Iránu podarilo obnoviť pomerne dobre z devastácie spôsobenej osem rokov trvajúcej vojny s Irakom a teraz predstavuje
významnú hrozbu nielen pre americké imperiálne ambície, ale aj pre wahhábistickú misiu. Saudi majú pocit, že ich postavenie je
„ako správca týchto dvoch svätých mešít.

Za éry Georgea Busha sa naďalej prehĺbovali Saudsko-americké vzťahy aj po útokoch 9/11. Aj napriek tomu, že pätnásť z devätnástich
útočníkov bolo Saudskeho pôvodu, vina za útoky bola hodená na Afganistan a Irak a obe krajiny boli napadnuté.

Oficiálnym dôvodom pre inváziu do Iraku bolo, že režim Saddáma Husajna vlastní zbrane hromadného ničenia (ZHN) a že bol sponzor
terorizmu hoci žiadny skutočný dôkaz nebol nikdy predložený.

Irak robil za Saddáma po dve desaťročia užitočného idiota a držal šiitsky Irán v šachu, jeho nenávisť k Iráncom a šiitom bola
videná ako dôvod nechať ho pri vláde v Iraku, a to aj napriek konfrontácii medzi Irakom a Saudmi v priebehu prvej vojny v
Perzskom zálive.

Pohľad Iráncov invázia do Afganistanu a Iraku slúžila na skutočné obkľúčenie Iránu, skôr ako boj proti terorizmu,
a mnohý Iránci podli podnecovaný samotnou USA (viď Taliban a Al-Kajda). Ďalším dôvodom zosadiť Saddáma bola
skutočnosť, že zastával hlboké nepriateľstvo voči Izraelu, hroziť im niekoľkokrát s raketovými údermi tak ako Irán a bezpečnosť
Izraela je a vždy bola americký najdôležitejší záujem v tomto regióne. Napriek hlbokému nepriateľstvu medzi Iránom a Saddámom, Irán bol
spolu so Sýriou a Assadom proti americkej invázii v roku 2003.

USA spolu so svojimi regionálnymi spojencami dúfali, že nahradenie Saddáma s priateľskou západnou vládou by v Iraku „zaviedlo demokraciu“.

Politika USA bola vtedy dať silu šítskej väčšine v krajine, ktorá bola dlho utláčaná Saddámom a jeho režimom.

Čo USA však nedokázalo pochopiť, sú hlboké väzby medzi populáciou šiitov v Iraku a Iráne.
„Rekonštrukcia Iraku“ spôsobila nielen sunnitské povstania v západnom Iraku, ale aj nepriateľské konfrontácie zo strany šiitskych
ozbrojencov, ako organizácia Badr a Mahdiho armáda.

šítska populácia Iraku nevítala okupantov z USA .
Vo vláde krajiny teraz silno dominovali šiitsky politici a vedúci pracovníci, ktorí odmietli začať nepriateľské akcie voči
svojim bratom v Iráne aj napriek tlaku USA. Američania nedokázali pochopiť, že mnoho z irackých politikov, ako je Núrí Málikí bol hlboko
spojený s iránskym politickým zriadením, čo značne hnevalo Saudov. Wikileaks predčasom odhalilo Saudskú nespokojnosť s Al-Malikim;

Kráľ povedal, že nemá“žiadnu dôveru ku Málikímu a veľvyslanec (Fraker) si je dobre vedomý kráľovích názorov.“ Kráľ potvrdil,
že odmietol prosby bývalého prezidenta Busha ,aby sa stretol s al-Malikim a povedal, že sa stretne s al-Málikím čoskoro v
do konca al-Málikího funkčného obdobia, nao mu iračania dali písomný zoznam podmienok pre zmierenie v Iraku, ale nepodarilo sa to
dotiahnuť do úspešného konca .

Z tohto dôvodu Kráľ povedal, že má al-Maliki malú vierohodnosť. „Neverím v tohto muža,“ Kráľ vyhlásil: „Je to iránsky agent.“
Kráľ povedal, že ako Bush a bývalý viceprezident Cheney „, ako sa môžem stretnúť s niekým, komu neverím?“

Al- Maliki má „otvorené dvere pre iránsky vplyv v Iraku“ už od prevzatia moci, povedal kráľ, a že „nie je nádej sa s ním stretnúť.

V skutočnosti USA odovzdalo Irak Iránu na striebornom tanieri a vytvorili blízkeho spojenca Iránu ku veľkej nespokojnosti Saudov.
Obavy v Rijáde sa vystupňovali keď vzniklo spojenctvo „šiitskeho polmesiaca“, čo je termín vytvorený v roku 2004 jordánskym
kráľom Abdalláhom II vo vzťahu ku sýrsko-iracko-iránskej osi a silným Hizballáhom v Libanone.

Arabská jar a globalizácia Wahhabizmu.

Ako ďaleko boli Saudovia ochotní ísť na zastavenie tejto nimi vnímanej hrozby?
Podľa bývalého šéfa britskej tajnej spravodajskej služby MI6, sira Richarda Dearlova, princ Bandar bin Sultan, kedysi mocný
Saudský veľvyslanec vo Washingtone a vedúci Saudskej rozviedky mu povedal že „príde Čas a nie je to ďaleko , Richard,
keď budú na Strednom východe kričať „Bože, pomôž šiitom. Viac ako miliardu sunnitov nezvládnu. “

Niet pochýb o správnosti citátu princa Bandara, bol generálny tajomník národnej rady bezpečnosti Saudskej arábie z roku 2005 a generál
spravodajskej služby medzi rokmi 2012 a 2014 v rozhodujúcich dvoch rokov, kedy al-Kájda a džihádisti v Iraku a Sýrii spôsobili zmätok a
vraždenie. Vo svojom prejave na Kráľovskom inštitúte spojených služieb, Dearlove, ktorý viedol MI6 od roku 1999 do
roku 2004, zdôraznil význam princa Bandara a jeho slov s tým, že bol to „mrazivý komentár, ktorý si pamätám veľmi dobre“.

Pri tzv. arabskej jari sa saudi dostali do Sýrie a nebola to náhoda, že boli Arabi v čele opozície voči sekulárnej vláde prezidenta Asada,
a Riyadh začal rýchlo poskytovať zbrane a finančné prostriedky do vysoko sektárskych skupín džihádistov bojujúcich v sýrskej armády.

To je miesto, kde vznikol cisársko americký projekt s názvom Islamský štát v Iraku a Levante (Isil) a vstúpil na scénu.
Od začiatku sýrskej „občianskej vojny“, bola tzv, opozícia úplne ovládaná sektárskymi džihádistami, ktorí zdieľajú rovnakú wahábistickú
ideológiu ako ich sponzori v Rijáde, ktorý by si priali, vyhladiť menšinové komunity v krajine a vyhlásiť wahábistický emirát.

Ku týmto Takfirom sa často pripája tisíce ďalších zahraničných Takfirov (skupín v Sýrii, ako Jaysh Al-Muhajireen Wal Ansar, skupiny
z čečenska a Turkestanu , skladajúci sa prevažne z Ujgurov z Číny), ktorí prišli z celého sveta,čo je svedectvo kde všade sa
rozšírila Wahhabistická ideológia.

Samozrejme, že toto všetko je možné vďaka ozbrojovaniu a financovaniu teroristov nielen z Wahhabistických štátov, ale aj prostredníctvom
podpory z USA a ich spojencov v Európe a na Strednom východe, najmä Moslimské bratstvo ktoré dominuje v Turecku, a pod prevlekom
podpory fantómovej miernej opozície chcú zvrhnúť sýrsku vládu.

Ak sa pozrieme bližšie na rétoriku bojovníkov Takfir pôsobiacich v Sýrii a Iraku, nie je ťažké pochopiť, že ich hlavný nepriatel je
šítska populácia týchto krajín, a nakoniec aj šítska bašta Irán. Skutočnosť, že Islamský štát v Iraku a Levante používa výraz
„the Safawiyya“ je odkaz na safíjovcov v Iráne, ktorý sa obrátili na šítizmus v 16tom storočí. Tento termín používajú hlavne Takfiri
ako nadávku, keď sa odvolávajú na irackú a sýrsku armádu a je svedectvom o ich nenávisti k šiitom.

V ich on-line časopise s názvom „Dabiq“,kde Isil jasne prehlasuje, že „Rafidah (hanlivý termín pre šiitov) sú
odpadlíci, ktoré musia byť vymazaný aj najbrutálnejšími prostriedkami“.

Okrem toho, Saud Mufti, po nelegálnom vstupe do Sýrie pri niekoľkých príležitostiach vyhlásil, že zabitie
šiitov musí byť formou halal, a pri tom akte treba povedať slovo „Bismilláh“ (V mene boha) predtým ako niekoho podrežete ako psa.

Šiiti, ktorí sa stanú obeťou tejto teroristickej skupiny sú vždy zabitý najbrutálnejším spôsobom hovoria svedkovia z Iraku ale
aj v Sýrii, a to prostredníctvom sťatia, utopenia, bodnutia a podobne.

To by však nikdy nebolo možné bez obrovskej podpory USA. Dokumenty z Defense Intelligence Agency (DIA) ukazujú, že USA to vedelo velmi
dobre, že vyzbrojovanie „umiernených“ bude mat za následok vyzbrojovanie Takfir teroristov, ale rozhodli sa pokračovať v pláne aj cez
tieto katastrofálne dôsledky.

V dokumentoch z augusta roku 2012. Defense Intelligence Agency (DIA) sa uvádza

„Alkajda podporovala sýrsku opozíciu už od začiatku, a to ako ideovo aj prostredníctvom médií.“

„Ak sa situácia dobre vyvynie je tu možnosť zriadenia salafistického kniežatstva vo východnej Sýrii
(Hasaka a Der Zor), a to je presne to, čo podporné sily od opozície chcú, aby sa izoloval sýrsky režim“

„Isil by tiež deklaroval islamský štát cez jeho spojenie s ďalšími teroristickými organizáciami v Iraku a Sýrii, ktoré budú vytvárať
vážne nebezpečenstvo, čo sa týka zjednotenia Iraku a ochrany ich územia.

Okrem toho, Joe Biden sa tiež priznal k tomu, že ich spojenci vytvorili teroristický mor v regióne tým, keď vyhlásil, že „amerika“
je najväčší problém Sýrie jej regionálnych spojencov.
„Naši spojenci v regióne boli naším najväčším problémom v Sýrii,“ povedal a vysvetlil, že Turecko, Saudská Arábia a Spojené arabské
emiráty boli „tak odhodlané dať dole Asada,“ že v istom zmysle začali „zástupnú sunnitsko šiitsku vojnu“ naliatím „stovky miliónov
dolárov a desiatky tisíc ton zbraní“ každému, kto bude bojovať proti Asadovi

Ako je Isil porážaný oslabuje aj v Iraku aj v Sýrii a roznecuje sa sektárske napätie v kedysi pluralitnom moslimskom svete, čo dáva
USA zámienku ku zametanie stôp so svojou armádou a reoccupovanie územia.

Projekt Isil sa používa na rozdelenie Sýrie a Iraku do sektárskych krajín, k veľkej radosti Wahhabistickej misie.
Rozdelený Irak a Sýria by rozbili osu Teherán-Damask, Bagdad a Hizballáh a vážne oslabili Irán v boji proti sionistickým okupantom
z Izraela, tiež by to dalo Saudskej Arábii veľký vplyv v regióne a stiahnutie slučky okolo šítskych obyvateľov regiónu.

Hlavným nepriateľom stojacim medzi Wahhabistami a úplnou kontrolou nad moslimským svetom, sú sekulárny ľudia v regióne a
šítske obyvateľstvo, ktoré po stáročia odolávalo pokusom ich vyhladiť Wahhabistami.

Vzhľadom k tomu, vojny v Sýrii a Iraku bude pokračovať, Wahhabistický štát presunul svoj zraky na Jemen (kde sa v súčasnosti zaoberá
masívnou kampaňou zlikvidovať šítskych Houthi), Pakistancov a Afganistancov, a značné šiitske menšiny, ktoré odmietajú prijať
Wahhabistickú ideológiu. To znamená, že Wahhabistická misia sa stala kampaňou zničenia tých ktorých považujú za kacírov,
to znamená niekoho, kto nepodporuje Wahhabistickú misiu vyhladenia šiitov. A toto všetko sa deje pod záštitou Washingtonu.

Preklad Pepe  Warsonline  orig: Aram rzaei