isil-800x350

 

Mor sveta, teroristická skupina, ktorá neznáša ľudstvo. Slová opisujúce fenomén Daesh, ktorý bol vypustený na ľudstvo.
Teroristická skupina, ktorá údajne vznikla v Iraku ako dôsledok USA vedenej invázii v roku 2003, sa teraz stala
celosvetovo známym javom, o ktorom už počula väčšina ľudí. Ich zverstvá sú hlásené každý deň, a dokonca aj mainstreamové médiá
niekoľkokrát informovali o genocídnej kampani tohoto vražedného kultu na Strednom východe, od etnických čistiek po pokusy vyhladiť
kultúru a históriu regiónu. Hlavné ciele boli kresťania a Yezidovia v Iraku.

Čo mainstreamové médiá málokedy zmienia že ich kampaň je proti ich skutočnému nepriateľovi, proti šítskemu spoločenstvu v Iraku a Sýrii.
Tento trojdielny článok v sérii bude analyzovať a vysvetľovať motivácie tejto teroristickej skupiny a jej investorov, a prečo 3
útočia aj na ostatných moslimov, ktorí môžu byť považovaný za “neveriacich”.

Prax exkomunikácie, kde jeden moslim deklaruje iného, ako “KAFIRO” alebo neveriaci, sa nazýva Takfir, táto prax, je takmer rovnako
stará ako samotný islam. Ten, kto praktizuje túto exkomunikáciu sa nazýva Takfir.

V prvej časti tohto článku série sa zameriame na históriu konceptu a odkiaľ pochádza. Druhá časť sa zameria na cisárske európske
mocnosti a ich vzťah s Takfirmi v 18. storočí. Posledná časť sa zameria na moderný Takfirizmus a jeho ciele v oblasti uprostred
sýrskych a irackých vojen.

Historické pozadie a koncept Takfir

teroristi Daesh sú známy v šítskej komunite hlavne ako Takfiris, pretože považujú kompletnú siitsku komunitu a všetky ostatné
vetvy islamu za neveriacich, ktorí si zaslúžia smrť. Vzhlásenie niekoho za (KAFIRO) býva často zneužité.

Medzi moslimskou komunitou nieje žiadny konsenzus v tom, čo vlastne predstavuje dostatočný dôvod vyhlásiť sa za Takfira.

Aby sme skutočne pochopili, čo pojem Takfir znamená a ako to tvorilo islamskú komunitu, musíme ísť späť v čase do začiatkov islamu a
študovať predchodcu teroristickej skupiny Daesh, a to skupinu známu ako Khawarij.

Khawarij

Khawarij (outsideri) boli notoricky známy Takfiris ktorý sa objavili v prvom storočí Islamu počas toho, čo je dnes známe ako prvá Fitna,
prvá islamská občianska vojna spôsobená nejednotnosťou, pokiaľ ide o vedenie po smrti proroka Mohameda. Po Prvej Fitne, 656-661,
nasledoval atentát na Uthman (Osman), tretieho kalifa islamu, a vo vedení pokračoval chalif Ali a ako odporca jeho vládnutia bol Muawiyah.

Táto občianska vojna je často označovaná ako koniec islamskej jednoty, tiež známe ako Ummy.

V spoločnosti začal rásť nesúhlas s umiestnením novo zriadeného hlavného mesta islamského kalifátu. Toto bol výsledok hlboko zakoreneného
súperenia v Sýrii ktorá bola predtým pod nadvládou Byzantskej ríše a Iraku, a súčasťou perzskej Sassanidskej ríše.

Ali bol presvedčený že treba premiestniť hlavné mesto do Kufa v Iraku.

Neskôr Muawiyah Aj, guvernér Levantu a bratranec Uthman, odmietol požiadavku Aliho prisahať mu vernosť.
Ali začal rokovania a dúfal, že získa jeho lojalitu, ale Muawiyah trval na svojom a to na
autonómii Levantu pod jeho vládou. Muawiyah začal mobilizovať svojich Levantských priaznivcov a odmietal sa vzdať Alimu a
jeho kontingent sa nezúčastnil na Aliho voľbách.

Ali potom presunul svoje vojská na sever a dve armády sa utáborili sa pri Siffine na viac ako sto dní, a väčšinu času strávili pri
rokovaniach. Hoci si Ali s Muawiyahom vymenili niekoľko listov , nedokázal ho Ali presvedčiť aby mu sľubil poslušnosť.

Keď sa Muawiyahove sily stretli s Aliho silami v bitke pri Siffine v roku 657 nášho letopočtu, Muawiyahove sily boli na pokraji porážky.
a Muawiyah chcel ukončiť tento spor a vyzval obe strany na arbitráž podľa Koránu.

Obidve armády nakoniec súhlasili, že túto záležitosť vyriešia a kto by mal byť Chalíf sa rozhodne v rozhodcovskom konaní.
Odmietnutie najväčšieho bloku (ďalej len Kufans) v Alího armáde boli rozhodujúcim faktorom ku prijatí tejto arbitráže.

Aliho armáda utrpela od vzbury vedenej Kufansmi. Otázka, či bude arbitra predstavovať Ali alebo Kufansovia (Qurra) spôsobilo ďalšiu
trhlinu v Alího armáde. Ali predstavil svojich zástupcov pre arbitráž a vzbúrenci z ich strany, predstavili Abu Musa Ashaari napriek
Aliho predstavám, zatiaľ čo Muawiyah predstavil jeho zástupcu Amr ibn al-Asa. O sedem mesiacov neskôr sa obaja arbitri stretli v Adhruh
asi 10 míľ severozápadne od Maan v Jordánsku vo februári 658. Amr Ibn Al-As presvedčil Abu Musa Ashaariho, že obaja Ali aj Muawiyah by
mali odstúpiť a mal by byť zvolený nový kalif. Ali a jeho podporovatelia boli ohromení týmto rozhodnutím, ktoré zosadilo kalifa a
Ali bol tým zradený. Z heslom “arbitráž patrí samotným Bohom”, sa Qurra obrátil na oboch aj Aliho aj Muawiyaha.

Ali odmietol prijať verdikt na jeho odstupenie a voľby sa konali technicky v rozpore v súvislosti s dodržiavaním arbitráže.

Toto dostalo Aliho do nerovného postavenia aj medzi vlastnými priaznivcami. Najviac hluční oponenti Aliho v jeho tábore
boli tí istí ľudia, ktorí donútili Aliho vymenovať svojho rozhodcu. Ali už nemohol riešiť svoje záujmy. Tiež sa obával, že keby
bol mier, mohli by byť zatknutý za vraždu Uthmana.

Takže Qurra sa potom stala známa ako Khawarij (outsideri, alebo tý, ktorí opustili Aliho stranu). Je dôležité si uvedomiť, že
Khawarij nebol nespokojný len s určitým človekom alebo rodinou či ekonomikou ale skôr bola nespokojnosť s celou sociálnou štruktúrou
,ktorá bola reprezentovaná Uthmanom a Alim. Predtým mali slobodu v záležitostiach kmeňa. Teraz boli “súperiaci-kmeň” islamu a
nemohli sa správať ako predtým. Chceli sa vrátiť do svojej starej kmeňovej štruktúry, kde by mohli sláviť a chváliť svoj kmeň.

Takže Khawarij boli viac motivovaní vlastnými sebeckými dôvodmi a nie z ideologických dôvodov.
Khawarij Presadzovali že aristokracia je jednou zo zbožností a nemusí to byť pokrvné.
Tento pohľad zásadne odporuje Shitskemu pohľadu na vedenie ktoré je viazané na pokrvnélínie Proroka.

Prvé správy hovoria o Khawarijs že chodili s mečmi na trhy a náhodne bodali ľudí, a kričali “žiadny súd nie je okrem Božieho”.

V roku 659 Aliho sily nakoniec zaútočili proti Khawarijom a nakoniec sa stretli v bitke u Nahrawan.
Hoci Ali vyhral bitku, neustály konflikt začal mať vplyv na jeho postavenie.

Ali získal Pyrrhovo víťazstvo, ale nedokázal rozdrviť celú skupinu. O dva roky neskôr, 19.Ramadan 661 bol Ali zavraždený Khawarijmi
keď sa modlil vo Veľkej mešite v Kufa. Legenda hovorí, že ho Khawarij Abd-al-Rahmadi ibn Muljam napadol s otráveným mečom,
ktorým zasiahol Alího hlavu. Keď bol zabitý Ali, Muawiyah bol ten, kto mal najväčšiu armádu v moslimskej ríši, a tak mohol ľahko
dosiahnuť trónu, a takto začal vzostup Ummayadského chalifátu.

Ummayadský kalifát, bol silný ale nikdy nemohol dosiahniuť rovnakú právomoc na rozsiahlom území akú mal Aliho prvý chalifát.

V Iráne Caliphate niekoľkokrát spochybnili, čo viedlo k nútenej masovej konverzii Zoroastriancov. Vzhľadom k tomu, ríša
rástla ale počet kvalifikovaných arabských pracovníkov bol príliš malý, aby udržal krok s rýchlym rozšírením ríše. Preto Muawiya
použil mnoho z miestnych vládnych pracovníkov v dobytých provinciách aby vytvoril nové pracovné miesta v rámci novej Umayyadskej vlády.

Tak, veľa miestnych samospráv bolo zaznamenaných len v grécku a perzii. Táto rýchla expanzia bola tiež jedným z hlavných dôvodov
úpadku Ummayadského chalifátu.

Khawariji sužovali kalifát pokračujúcimi povstaniami aj v Iráne a Iraku a prežili upadajúci Ummayadský kalifát a pokračovali
s nepokojmi aj v Abbasidskom Caliphate .

Snáď ku najväčšej výzve pre orgány chalifátu došlo medzi rokmi 866 a 896, keď sa Khawariji búrili v okresoch Mosulu v provincii Al-Jazira
(Mezopotámia). Táto vzbura trvala tridsať rokov aj cez niekoľko pokusov ju potlačiť. To skončilo až keď kalif al-Mutadid začal významné
kampane s cieľom obnoviť autoritu chalifátu, a povstanie bolo nakoniec porazené.

V ďalšej časti tohto článku série, budeme skúmať druhú vlnu Takfirismu, pochádzajúcu z púšťí Arabského polostrova počas 18teho
storočia.

Zajtra pokračovanie

 

pepe.  warsonline